štvrtok, apríla 17

Všetky nesprávne veci na deťoch zachraňujúcich svet ("recenzia")

Nedávno som čítala sériu Everneath od Brodi Ashton ktorá mi pomohla si uvedomiť čo neznášam na takýchto knížkach. Už dlhšie totiž mávam problém vyrovnať sa s detinským kvílením a cunami pocitov ktoré doprevádzajú YA a to som teenager. Ale niekedy proste nejde neprevracať oči.


Aby som prešla na začiatok.

Fázy tejto knihy boli roky trvajúce. A v konečnom dôsledku silne kontrastné.

Najprv prišlo zbytočné vzdychanie. Bolo to dávno, ešte keď som si zakladala účet na Goodreadse a absolútna väčšina kníh bola z môjho dosahu. Hlavne kvôli jazyku. Márne som túžila po mnohých knihách a často obviňovala perfektné obálky ktoré ma svojou dokonalosťou odradzovali od sebamučenia prezeraním si toho čo nikdy nebude moje.

Druhá fáza bola oproti prvej krátka. Bola to vlna perfekcionizmu ktorá ma nútila stenšiť svoju poličku možno-prečítam kníh a tak som hromadne sťahovala. Bola som nadšená predstavou že si ju budem môcť prečítať ALE v tej dobe som už prečítala DOSŤ podobnú sériu - Goddess test.

Okrem obálky ma vlastne na knížke nakoniec nič moc nezaujalo.

EVERNEATHTretia fáza - čítanie - všetko zruinovala. Nezáleží teraz na tom čo presne na nej bolo nesprávne. Ide mi o jednu konkrétnu črtu ktorá sa pravidelne v YA objavuje.

Deti (ani nie svojím vekom, keďže sú to teenagery ale skôr správaním) zachraňujú svet. Vážne. V svete tej danej knihy sú milióny dospelých, stokrát lepších charakterovo aj schopnostne ALE my namiesto toho sledujeme práve tých zamilovaných tupcov ktorý popri hádaní sa, rozchádzaní, revaní aký je život nespravodlivý, robení absurdných rozhodnutí ešte stihnú ZACHRÁNIŤ SVET!!!

Čo nie je vždy správne. V tejto sérií konkrétne boli TISÍCE TISÍC-ročných bytostí, jednou z nich člen milostného trojuholníku Cole ale nejaké dve zamilované detská sa proste rozhodnú ich všetkých zabiť. Proste preto že inak by zomrela hlavná hrdinka.

Nie vždy to takto pôsobí. Napríklad Divergencia celkom pekne zvládla uzemniť hlavných hrdinov no pritom im dať dosť dôležitú rolu tak aby to pôsobilo že vedia čo robia (keď pominieme niektoré detaili). Alebo Zlatý kompas a spol.. To boli deti ale dokázali neuveriteľné veci a my sme im to ich hrdinstvo zhltli aj s navijákom. Niečo trošku pochybnejšie ale stále lepšie než Everneath bola napríklad Zlodejka duší (Paranormalcy) kde hlavná hrdinka boli jedinečný unikát a zachrániť svet pred svojou sestrou mohla len ona. Zavrhnutý balancuje dosť silne na tejto hranici dobra a zla =D ....

Mohla by som rozobrať kopu diel keďže v paranormálnom YA deti radi zachraňujú svet. Ale toto myslím stačí.

Kde ste sa vy stretli s podobným fenoménom a ako sa naňho dívate?

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.