utorok, septembra 8

The art of loosing ...


Báseň v češtine aj angličtine.



Momentálne (tieto dva dni =D) pracujem na jednej kratšej ... knihe? Poviedke? A v jednej kapitole som sa rozhodla citovať anglickú a teda pôvodnú verziu jednej básne, ktorá ma aj pred pár rokmi veľmi oslovila.

Je to od umení strácať a okrem poučenia úplne žerem celú tú báseň - ako je napísaná a všetko!

V knihe je však trošku poprepletaná replikami a ie je tam celá ale ja chcem aby boli moji čitatelia schopný si túto báseň vychutnať celú a neprerušene, či už jej úžasnú pôvodnú alebo trošku inú českú podobu.


One Art
The art of losing isn't hard to master; 
so many things seem filled with the intent
to be lost that their loss is no disaster,

Lose something every day. Accept the fluster
of lost door keys, the hour badly spent.
The art of losing isn't hard to master.

Then practice losing farther, losing faster:
places, and names, and where it was you meant
to travel. None of these will bring disaster.

I lost my mother's watch. And look! my last, or
next-to-last, of three loved houses went.
The art of losing isn't hard to master.

I lost two cities, lovely ones. And, vaster,
some realms I owned, two rivers, a continent.
I miss them, but it wasn't a disaster.

- Even losing you (the joking voice, a gesture
I love) I shan't have lied. It's evident
the art of losing's not too hard to master
though it may look like (Write it!) like disaster. 


----------------------------


Jedno umění 
Umění ztrácet zvládneš bez bolesti; 
věci jako by chtěly ze všech sil 
se ztratit, takže není to neštěstí. 

Ztrať něco každý den. Nauč se snésti 
ztracený klíč - pár nepříjemných chvil. 
Umění ztrácet zvládneš bez bolesti 

Ztrácej dál a víc, nesnaž se nalézti 
místa, jména a kde byl vlastně cíl 
tvých cest. Nic z toho nebude neštěstí. 

Ztratím matčin šperk. A horší jsou zvěsti, 
že další milý dům se vytratil. 
Umění ztrácet zvládneš bez bolesti. 

Ztratila jsem dvě města, pár království, 
jež měla jsem, dvě řeky, světadíl. 
Chybí mi, ale není to neštěstí. 

– I ztratit tebe (s veselým hlasem, s gesty, 
co mám tak ráda); kdo by nevěřil, 
že v umění ztrácet není moc bolesti, 
i když vypadá to (Piš si!) jako neštěstí.

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.