Niekedy mám pocit, ktorý by som nedokázala dať do slov. A niekedy dostanem nutkanie a napíšem báseň, ktorá netuším ako vznikla. Spoznať najtajnejšie myšlienky toho druhého je nemožné ale ako umelkyňa - ako všetci spisovatelia aj ja dávam do svojej tvorby, básní aj knižiek, veľkú kus zo samej seba.
Pár básničiek, tých lepších som dala aj sem no rada by som teraz o básničkách napísala článok. Rada by som vyložila svoju vlastnú báseň. Pre niekoho to môže byť nuda, pre iných ...
Nemám návod na písanie básničiek, neviem či sa niečo také aj dá spraviť. Báseň je (môže byť) umenie v najčistejšej forme - príbeh na jeden odstavec, pútavý záver, napätie v strede a grandiózne finále na pár riadkoch. Sú to surové emócie a krásne, krásne slovíčka. Metafora sa vyžaduje, úprimnosť priam pýta a nie vždy sa to musí rýmovať.
Najlepšie asi ukážem svoje básnické umenie na konkrétnych básňach. Vezmime si napríklad moju najnovšiu Those shoes. Práve som šla do obchodu, pobehovala som v dome v topánkach a v topánkach som aj napísala pár odstavcov knihy, na ktorej teraz pracujem. Pretože som bola na odchode aj ke'd som ešte na niečom pracovala.
Táto téma je mi bližšia než by mi bolo príjemné, téma niekoho kto je stále na odchode čo je dôležitý element pri písaní. Takže som sadla za počítač, začala písať a o pár minút pleštím oči, pretože mňa tá báseň oslovila a ona znie ...
-----------
You walk around the house
with your shoes on
You walk throught the life
halfway leaving
You come home
already thinking of your next stop
You come home
and I wonder why take off your shoes
when you are about to leave
as always
and
I am alone
again
but
your slippers
are
still here
So I take them
Because you leave
But those shoes stay
Here
with me
--------------
Táto báseň sa zameriava na človeka čo aj keď príde, už akoby odchádzal. Môže to byť človek s tými povestnými nepokojnými, vandrovnými nohami, dobrodružným duchom čo sa nevie usadiť alebo len niekto veľmi zaneprázdnený.
Básnička je pekná keď sa rýmuje ale tu som zvolila voľný verš práve kvôli tomu ... dopadu, zdôrazneniu. Nejde mi o melodickosť ale o dramatickosť a tým, že sekám nielen vety ale potom aj celé slová na riadky, má to ráz, má to prudkosť a každé slovo je vetou samo o sebe.
Táto báseň hovorí o odchádzaní použitím topánok ako symbolu odchádzania ale aj zostávania kde nastáva ten pekný kontrast. Pri čítaní tejto básne si niekedy predstavujem malého chlapca, samého v chodbe s topánkami a na nohách má jedny veľké, mužské papuče.
Je dobré ak vo vás báseň niečo evokuje pretože často je v nej skrytý príbeh. Máme tu jedny topánky, topánky, ktoré nosí daná osoba a ktoré ju vždy odnesú preč a potom sú tu topánky, niečo patriace tej osobe ale namiesto smútku je to skôr cena útechy. Ty odchádzaš. Ale tie topánky, tie druhé, papuče tu zostanú.
Opakovanie vám vždy pomôžun "make a point". Zdôrazniť to. Prídeš. Áno, prídeš domov. Ale akoby si tu nebol. A mňa by zaujímalo prečo sa obťažuješ vyzuť sa keď aj tak si už na pol ceste preč. Kráčaš po dome opäť stále v topánkach, na zdôraznenie to prežeňme a povedzme, že žiješ svoj život na pol ceste preč.
V básni nezačnete kričať "prečo ma vždy opúšťať?!". Nezačnete opisom toho malého chlapca a ako sa cíti smutný. Nie. V básni poviete, že chodí po dome obutý pretože táto veta stačí na popísanie celého problému. Takéto vety sú vety, ktoré pri básnení treba nájsť.
A treba mať aj zvrat alebo poučenie. Niečo kde sa to mení. Táto básnička nie je len o tom kto odchádza. Nie. Je o tom kto zostáva pretože on sa musí naučiť s tým žiť - on sa musí spokojiť s tými papučami, ktoré doma zostanú aj keď ten človek odíde.
A akú inú možnosť máte než si tie druhé topánky vziať? Akú inú možnosť okrem bezmocného nariekania máte, než prijať situáciu?
To bol môj výklad mojej vlastnej básne Those shoes. Ak vám príde divné, že som vysvetlila vlastnú báseň, priznávam sa bez mučenia, že mne to príde divnejšie.
Čo na to hovoríte? Dá sa to čítať? Čo moja báseň a čo jej výklad? Mám pokračovať aj s inými básňami? Dajte vedieť.
P.S: pre nacionalistov priznávam, že v angličtine sa mi tvorí lepšie - slovenčina je môj jazyk a angličtina je pre mňa jazyk umenia, je to divné ale je to pravda
P.P.S: s radosťou báseň preložím ak niekto potrebuje a zaujíma ho to
