nedeľa, apríla 29

Na koni

Menší úspech. Diverzita postáv, prostredie.


Neviem či som sa len snažila kompenzovať za posledné dni, neviem či to bolo len pretože som mala v podstate celý deň pre seba, neviem či to bolo pretože na túto kapitolu som sa už dlho tešila ale dnes som napísala

DOSIAHLA SOM

4 410 slov

Chápete?? Štyri. Tisíc.

z 43 616
na 48 100

čo je 4 484

A!

Dosiahla som dnes aj 100 strán!!!

Som z toho dosť nadšená. Prvé štyri strany sú, uznávam - obálka a obsah a miesto kde som si dala potenciálne citáty ale stále, tak by to bolo aj v normálnej knihe a zase, pár strán na konci mám ešte poznámky takže spolu je dokument dlhý 104 strán.

Je to, jednoducho povedané, okrúhly úspech.


100 percent

NOVINKY

Túto kapitolu som si predstavovala už dlhšie, je to moment kedy sa džin pretvorí do podoby "tetovania" lebo tak spí. Je to dôležitý aspekt ich života, pretože dokáže byť Kasim vďaka tomu akosi samostatná jednotka. Zrazu nemá za sebou neustále tieň ale dokáže robiť veci sám, premýšľať sám a byť bez dohľadu, takpovediac.

je to dôležité pre jeho duševné zdravie, pre vývoj ich vzťahu, pre príbeh, pre... všetko, v podstate.

Takže som nešetrila slovami.

Nečakane a prirodzene som začala scénu tým, že sa Maiya (džin) začala strácať - akože vyzerala trochu priesvitne. Nebolo to v pláne dokiaľ som si dnes ráno nesadla za notebook a zrazu takto začala kapitolu.

Potom som písala a písala.

Do tejto kapitoly som aj dala moment opisu hlavnej postavy. Možno mal byť už dávno, veľmi dávno (toto je 11 kapitola) ale tu sa nielen hodí, tu patrí. V podstate to prebehlo tak, že Maiya sa premenila na tetovanie a bol to zaujímavý pocit a Kasim zo seba strhol tričko aby si pozrel čo sa stalo a tak logicky prešiel pred zrkadlo a to spustilo opis.

Dala som ho krátky a plný istého hnevu (pretože vyzerá neprirodzene hot) ale zároveň som poukázala, že je veľmi príťažlivý a tento kontrast dúfam vytvorí o Kasimovi tú správnu predstavu z fyzického aj psychického hľadiska, bez toho aby skĺzol do otrasného klišé a otravy aký som popisovala minule.

Kasim je hanblivý (je to vec kultúry ale aj jeho povahy).

Ďalšia vec hodná spomenutia je diverzita postáv - z rôznych hľadisk.

Prvá je asi ethnicity. Kasim nie je "čisto" "biely", je taký akoby prirodzene opálený (pretože žije na púšti ale, spoiler, ľudia okolo neho odtiaľ nepochádzajú). Až príliš veľa fantasy sa odohráva v alternatíve Európy alebo samozrejme v Amerike s príslušnou kultúrou a prostredím.

Druhá diverzita je trochu iná.

Veľmi som váhala v akej postave to stelesniť ale vedela som, že si nedokážem pomôcť, nie s tým aké knížky a koľko z nich som prečítala. Podčiarknuté a podtrhnuté som dala jednu svoju dosť obľúbenú postavu bi, akosi som neodolala. Odhaľujem to v momente kedy je Kasim polonahý (keď som si uvedomila túto príležitosť, nedokázala som ju nevyužiť!).

Nijak som to nerozoberala, len som povedal, že sa na neho pozrel, dlho a pozrel znovu keď mu priniesol tričko (to svoje si roztrhol).


TIP

Asi poučenie je, že nie každá fantasy musí ísť podľa zaužívaného vzoru. Zem je obrovská, určite exituje iná kultúra, ktorá vás dokáže zaujať. Nemusíte byť v miernom podnebnom pásme, nemusíte mať zámky a meče, môžete mať mrakodrapy a kladivo alebo dlhé drevené tyče.

Čo sa týka postáv, tiež radšej vytŕčam z radu.

Kasim nie je bojovník, bojuje slovami, nie zbraňou. Je na svoj vek vyspelý a dokáže byť introvert ako aj party animal, pretože tak je stavaný.

Váhala som či tam dať niekoho gay, pretože aj to sa zdá byť takmer klišé ale ja nepíšem contemporary YA kde má hlavná hrdinka najlepšieho priateľa, ktorý je gay a preto je "bezpečný" a môže sa s ňou rozplývať nad jej love interestom.

Chcem to zabudovať čo najprirodzenejšie a bez zbytočných vysvetlení typu: áno, všetci naokolo sú s tým v pohode, nie, nie je to divné, nevzťahuje sa to len na pár ľudí - je to vec kultúry, ktorú neviem či dokážem vysvetliť, pretože v takýchto veciach nemám najpevnejšie sebavedomie a neviem ako by to vyznelo na papieri.

Takže zatiaľ idem na show and tell.

Túto techniku som nepoužila ale napríklad keď som vysvetlila, že v ich krajine sú samí vegetariáni.

(Neviem kto to tak geniálne vymyslel, že môžem dať celej krajine svoju preferenciu a pôvodne som to vôbec neplánovala ale zrazu sa to zdalo skôr jediné logické riešenie.)

Vysvetlenie: Kasim žije uprostred púšte, oáza kde žije dokáže uživiť ľudí ale nie veľa zvierat, zvierat je málo a sú to užitočné zvieratá (na mlieko, ťažné zvieratá...).

Takéto veci je fajn zvážiť.

Napríklad som mala scénu v lese ale môj les je "holý", len kmene, bez kríkov a tak keď som chcela aby bandity číhali pri ceste, museli sa schovať za kmeňmi. Prostredie je dôležité a ovplyvní dej spôsobmi aké si ani nemusíte vedieť predstaviť.

Môže vám aj pomôcť - rôzne terény a podnebie a počasie je skvelým faktorom v príbehu.

Vyberajte si ho múdro a možno skúste pri tom mať na mysli nejaký cieľ.

Závislosť a iné stavy

V podstate nič.




Posledné dni som veľmi nepísala. Ale posledné dva dni som tiež nespala, takže ma to príliš neberie. Na dvoch- troch hodinách spánku za dve noci toho moc nevymyslím.

A stále sa akosi spamätávam zo svojho absťáku.

Konečne som ale, zdá sa, prečítala dosť kníh aby mi príznaky čo najviac ustúpili a mohla pokračovať v písaní.

Keby som to tak príšerne nemrvila.

Neviem prečo ale zrazu mám príšerný problém písať v minulom čase - ale príšerný a otravný. Už som dnes napísala

DOSIAHLA SOM

1 148 slov

a musela každú chvíľu upravovať ako som dala zlý čas. Je to akoby mi tento štýl písania prestával dávať zmysel. Musím si prečítať veci dozadu aby som sa do toho dostala - doslova cítim ako sa mi prepne vnímanie na minulý čas a zase mi to ide ale už si nevšimnem kedy minulý čas nenápadne zmizne a je to tak otravné opravovať!

NOVINKY

Píšem scény kde trochu lepšie vykreslujem Kasima, svojho hlavného hrdinu. Ukazujem ho aj z pohľadu jeho sestry a nechávam ho ukázať nám čo dokáže. Samozrejme nechýbajú vnútorné pochybnosti a rozpoltenosť.

Akosi to aj odráža môj stav =D.

Viem, že sú dni kedy funguje keď sa človek prinúti písať a iný dni kedy naopak všetko kazí a len je to depresívne a deštruktívne, ak vôbec dokáže zo seba niečo vypotiť.

Ja som prešla cez všetky tri v poslednom týždni ale hlavne keď som konečne prečítala pár kníh, už som na tom lepšie. Či žartujem? Len veľmi trochu. Čítanie ma uzemňuje - to je jednoducho fakt, podložený pozorovaniami. Keď príliš dlho nečítam (čítam len veci do školy) začínam ľahšie strácať pozornosť, myšlienky mi utekajú a nie vždy do seba pasujú, mám podvedomý pocit nervozity a čoraz viac začínam myslieť na čítania spôsobom akým človek týždeň na púšti myslí na vodu.

Uvidíme čo prinesú ďalšie dni.



A vy? Poznáte takéto nálady? Ako často pomôže keď sa dokope k písaniu? Ako prepojené je pre vás čítanie a písanie? 

utorok, apríla 24

Najťažšie je začať

Aké je skutočne písanie, tvorenie postáv, vzhľad postáv

Image result for blank page pen


Let me rephrase that: Najľahšie je úplný začiatok. Všetko po ňom je ťažké a po ľahkom začiatku je jednoducho ťažké začať. (Pre mňa určite).

Myslíte si, že písanie je pre spisovateľa to najsladšie potešenie? Je to tak typická CHYBA. Iróniou je, že zatiaľ čo písanie ako koncept je pre spisovateľa synonymum dokonalosti/nirvány/božského umenia tak samotné písanie v zmysle sadnúť si za počítač/notebook/papier je vlastne všetko len nie ľahké.

Písanie je v úplnom počiatku nápad. Je to ten najkrajší pocit kedy máte pocit, že ste pochopili niečo čo bolo vždy okolo ale zároveň skryté. #Osvietenie #TotoJeRaj #TheBEST

V tom momente nielenže viete, že váš nápad je dokonalý ale aj, že vy ste, tým pádom, génius. Zdá sa vám vtedy takmer isté, že bude kniha majstrovským dielom a bu´d sa stane bestsellerom alebo ju vydajú po vašej smrti a ohúri celý svet.

To je, vlastne, takmer ten jediný bod kedy sa pri písaní cítite dobre.

(Trochu preháňam. Ale vážne len trochu.)

Písanie je väčšinou len snaha a drina. Aj keď vám to ide prirodzene a slová sa sypú je to drina. Je námaha rozhodnúť sa ísť písať, rovnaká námaha sadnúť si za ten príbeh a ešte väčšia vymyslieť čo tam dať a samozrejme najväčšia je prinútiť písmenká a slová aby dávali zmysel a možno dokonca aj potešili svojho čitateľa. 

Písanie, research, editovanie - všetko až na ten úplný začiatok a úplný koniec kedy máte v ruke vytlačenú knihu je v podstate námaha. Prinajlepšom máte momenty. Niekedy, mne sa to stáva, si pozriete čo ste napísali a pre zmenu nie ste kompletne napadnutí pochybami a nechcete sa zahrabať pod zem ale máte pocit, že to čo ste napísali je vlastne dobré, ak nie priam dosť dobré.

Sú to krátke momenty ale ako jednorožce, aj oni existujú.

(V knihách, samozrejme. Duh.)

Image result for unicorn


Niekoľko dní za sebou som písala a písala a bolo to ťažké ale každým dňom to bolo čoraz normálnejšie. Myslela som na to, plánovala som a rátala s tým. Potom som dva dni písala veci do školy. A poviem vám, najťažšie je začať.

Potom to, aspoň mne, ide. Keď začnem, je problém skôr prestať a neznášam vyrušenie.



DOSIAHLA SOM

2 215 čistých slov

z 39 340
na 41 589
= 2 249 slov

A to som preflákala tri hodiny cesty vlakom a mala medzitým jednu hodinu.

Vždy som rada, keď sama seba prekvapím.


NOVINKY

Dnes som myšlienkami riešila hlavne vec, ktorú dnes nespomeniem ale čo som mentálne riešila boli postavy.

Aby som neprebiehala, poslednú scénu som mala s banditmi, prišla som potom k Rade a po pár výmenách, kedy som Kasima nechala aby poslúchal a neprovokoval (aj keď mu to prebehlo hlavou) a vlastne teraz má hodinu s členkou Rádu, ženou, ktorá nebola na začiatku veľmi nadšená z toho, čím sa Kasim stal a v tejto scéne ich zase zblížim.

Ona je celkom ľahká, keďže veľa jej námietok nie sú také náročné k prekonaniu. Celkovo s ňou pokračujem v svojej kampani za šedé postavy #50 shades - aby neboli len dobré a zlé ale jednoducho ľudské. Nasuh je dobrý príklad niekedy nepríjemnej priateľky a Arif je #painintheass ale zároveň chcem aby sa vrátili k ich priateľstvu.


TIP

Ako robiť postavy? To je dobrá otázka. Sama to neviem. Sú na to rôzne techniky. Ja sama mám isté typy postáv, ktoré vedome aj nevedome premietam do knihy.

Maiya (džin) je ľadová kráľovná (a je krásna pretože nie je človek)
Kasim je prefíkaný, smooth talking zvedavec s hero complex
A tak ďalej.

Keď som potrebovala urobiť Kasimovi sestry (znie to dvojzmyselne?) tak som šla v prvom rade na Pinterest, tam som si pozerala obrázky, dokiaľ som nenašla niekoho kto ma zaujal. Obraz nie je len výzor, je to aj o výraze a tomu čo v ňom vidíte.



Toto sú Kasimove sestry. Hore Leilah a dole Adara.

Obrázky ma zaujali pretože som v nich niečo videla a od nich (spolu s tým čo viem o ich bratovi a otcovi a mame) som sa dokázala odraziť dostatočne aby som im spravila hrubé obrysy.

Adara je staršia a je na spôsob Kasima. O niečo rezervovanejšia, otec ju naučil o špiónstve a bude pomáhať Kasimovi s vecami, ktoré on ani jej otec už nedokáže.

Leilah som chcela dať #GirlPower postavu ale nakoniec som ju vyvážila s tým, čo som chcela ešte viac - silnú ženskú postavu, ktorá vie mávať mečom ako profík ale vlastne ju to nebaví. Dobrodružnú postavu ale nie takú čo skáče z útesov ale takú osobne odvážnu, čo sa nebojí povedať svoj názor a byť sama sebou vždy. Dievčenské dievča a dievčensky silné dievča.

Ako robiť postavy?

Môžete sa zamyslieť aký majú vzťah s ľuďmi naokolo. Alebo ak to nemáte, rozmyslite si akú funkciu majú zastávať v knihe. Alebo možno len osobnosť akú obdivujete alebo obľúbenú postavu alebo naopak postavu, ktorú ste neznášali.

Pozrela som dokonca aj zoznamy kvalít - aký človek len môže byť a to tiež môže pomôcť, trochu škatuľkovať ale nie príliš, chcete ju mať predsa unikátnu.

Opakujem sa ale verím, že vy viete čo chcete, len si to potrebujete uvedomiť, dostať do vedomia.


Opis postáv je pre mňa veľký problém. Nezaujíma ma. A je toľko toho, čo nemám rada na opise v rôznych knihách/žánroch. Hlavne čo sa týka hlavných hrdinov - respektíve vety typu "bol absolútne hot, tričko sa mu napínalo, mal tehličky, jamky v lícach, bedroom hair a krásne oči a krásnu tvár a telo". Keď vidím opis takto fyzicky drool-worthy chlapa, 9 z 10 prípadov pretáčam očami. Silno. Niekoľko krát.

(viď obrázok, keďže už z obálky, je jasné čo je to za knihu)

Cover Reveal: REBEL HEIR by PENELOPE WARD

Cover Reveal: SPARK by S.L. SCOTT

(v poslednom čase sa totálne LOL nad takýmito obálkami pretože ich mávajú na jednej stránke kde pozerám knihy a je to absurdné a komické ako tak listujem na stránke a tam kniha pri knihe a čo kniha to polonahý chlap)

A pritom je to tak absolútne typické pre takmer každú contemporary romantickú knihu. Nielen ženy ale aj chlapi väčšinou dajú podobný opis len s obmenou "úžasné krivky, legs that went on for miles a ja neviem, vlasy a tvár (čítaj pery, neodolateľné pery)".

Chápem, chápem, dámy a páni, váš hrdina je žrebec a vaša hrdinka je, aj keď si to sama nemusí myslieť, atraktívna až sexbomba.

Ja viem, o tom to je, mágia knihy, postavy môžu vyzerať ako herci/modelky.

Ale každej knihe, nielen "vážnejšej" fantasy, len prospeje ak neskĺzne do takého typu opisu.

Napríklad môžete opísať svoju postavu neutrálne a až keď sa druhá postava o neho začne zaujímať môžete poukázať, že je príťažlivý/á. Alebo sa aspoň nesústredte na jeho hot factor a skúste myslieť aj na iné, charakterové vlastnosti - opíšte spôsob akým sa hýbe, ako sa oblieka, dajte tam pozorovania, domýšľajte si, aby to bolo niečo hlbšie než "he was a six feet tall sculpture of perfectness". 

A samozrejme je tu aj ten spôsob show, not tell. Ak zbožňujem nejakú postavu je v mojej mysli úžasnejšia než ju kedy môžete slovami opísať. Nepotrebujem vedieť presný odtieň jeho vlasov, toto nie je film. Mňa zaujíma čo robí, aký je, čo cíti on alebo postava do neho zamilovaná.

Postavy z mojich obľúbených kníh by som takmer nedokázala opísať ale dokážem vymenovať celé scény kde preukážem aký sú a prečo a v čo veria a čo robia, a ako sa správajú vtedy a vtedy...

Pokaziť si prvý dojem zbytočne snaživým opisom...

Ako toto riešim ja?

Je to jednoduché aj keď celkom vtipné. Môj hlavný hrdina je chalan, takže ani svoj moment kedy ho chce hlavná hrdinka na prvý pohľad dostať do postele a vziať si ho, mať nemôžem.

Niečo malé ale, myslím si, že nevinné mám z jeho pohľadu ale voči džinovi.

Je to nadpozemská bytosť a je to žena. Je v podstate stelesnenie telesnej krásy. Bodka. Nie je na tom ani nič romantického. A je to vyvážané. Nemám insta-lust, Kasim je v prvom momente kedy ju zbadá vydesený na smrť, myslí si, že nastala jeho posledná hodina. A krása džina je neľudská. A chladná. A neznáma. A nebezpečná.

V podstate mám vetu ako: bola krásna - dokonalá

Potom opíšem ako vyzerá.

Potom sa sústredím na jej oči, ktoré sú neprirodzené a označené ako "kruté".

Kasim sa zľakne a ešte viac sa zľakne keď si džin kľakne.

A stále, aj na strane 87, nie je úplne v pohode s tým, čo je a čo sa deje. Čo je možno ďalšia vec? Kasima a džin majú medzi sebou Puto, veľké P a to ich núti aby sa mali radi (ako džin a jeho pán) a Kasim je dosť resourceful a rýchlo sa vie prispôsobiť takže je prvá "časť" kde je z celej situácie úplne šokovaný a bráni sa celou silou, "náhle" si "zvykne" ale pritom sa len prispôsobí a počas ďalšej časti skryto ukazujem, že zatiaľ čo sa zdá, že je s Putom v pohode, takmer opak je pravdou.

Aj toto je asi nejaký tip ohľadne niečoho ale vy už si musíte rozmyslieť čoho.

Čo sa týka vzhľadu Kasima...

Nespomínam ho. Má hnedé vlasy len v mojej hlave, pretože to je moja osobná preferencia. Oči modré - znovu moja preferencia, nespomínam nikde.

ALE

Idem tam dať scénu. Už ju mám celkom premyslenú. Logika je taká, že spojenie s džinom Kasima mení. Fyzicky. Vlastne ho z "priemerného" fešáka, ktorý by nemal taký opis ako som vám popisovala hore, zmením na presne takého fešáka.

A to veľmi šikovne, if I can say so myself.

Nevyznie to arogantne. Vlastne to tiež bude neznášať. Považovať za neprirodzené. A pritom ho budem mať šancu opísať - tak netradične ako chcem a čitateľ(ka) stále bude mať v hlave rovnako atraktívny obraz Kasima ale s hĺbkou, pretože za a) som ho už 60 strán popisovala ako postavu a za b) je to vnútorne rozpoltený chalan - zaručená výhra.

Toľko k postavám.


Neváhajte mi napísať ako so mnou nesúhlasíte a v ktorých bodoch a kedy ste vykríkli PRESNE, presne tak sa cítim. Dúfam, že som vám aspoň s niečím pomohla, zaujala.

Veľa šťastia s písaním,
V

nedeľa, apríla 22

Potešenia, povinosti

O mne, o písaní v bolestiach.

Image result for no pain no gain

Nasledujúce riadky píšem v bolestiach ale tak také už písanie niekedy býva. 

Niežeby som to zažila pred tým ale...

Normálne samozrejme sa treba vykašľať na písanie ale dnešné písanie neznieslo odkladu - bolo totiž do školy.

DOSIAHLA SOM

992 slov

Začala som PO ÔSMEJ VEČER.

A je to ESEJ.

A BOLELO TO. Doslova.

Jednoduchšie povedané, som borec. 
(A masochista?)

A hej, stále je to písanie, stále sa tým učím a rastiem ako spisovateľka, že, ŽE?!?

NOVINKY

Konečne som sa dokopala napísať ten papier z literatúry, ktorú som včera čítala a ktorá ma tak inšpirovala, až som napísala včera ten dlhý článok.

TIP

Ak máte ako ja prirodzenú averziu k športovaniu a telesne namáhavým aktivitám, tak sa im vyhýbajte konzistentne. Alebo aspoň ak niečo také začnete, nedokončite to.

S mojím životným štýlom a po ďalšej ceste autom, ktorá trvala hodiny, som akosi skončila pri záhradkárčení a sadila som zeleninu, čo by bolo super keby som sa pri úplne posledných rastlinách z 30 (z 30!!!!!!!) príliš nezohla a niečo si nenatiahla. A po tom som ešte robila palacinky a písala ten papier. V bolestiach.

Bola to sila vôle (a miera bolesti, ktorá nebola tak crippling), čo to dokázali.

Doma to ale neskúšajte.



Lúči sa,

ubolená spisovateľka.

piatok, apríla 20

Ozvena v každom z nás

O tom čo je to byť spisovateľkou/om, o inšpirácií všade, vážne všade. A rada ako pokračovať keď sa zaseknete na nejakej scéne.

Related image

Dneska som nedala ani ťuk.

V podstate ani len myšlienku. Žiadny nápad alebo chvíľa na premýšľanie...

Nebolo to tak zámerne a tak je to fajn, tak to mám rada. Zdá sa mi to týmto spôsobom prirodzené, nie ani tak, že to nebola moja chyba ale, že mi niečo jasne ukazuje, že dnes mala byť konečne tá pauza.

Niekedy sú také dni, aspoň u mňa. Udalosti sa akosi zomelú takmer bez môjho vedomia až je nakoniec večer a až vtedy mám konečne čas pre seba.

Pre tých, ktorých to zaujíma - od rána som bola odlúčená od notebooku. Teoreticky vlastnou vinnou ale o takej šiestej ráno sme odchádzali tam a potom zase tam a inam. Vybavovať. Ja som sa viezla a počúvala a radila a zase počúvala. Takmer do priatej som len prešla autom, z jedného mesta do mesta a do ďalšieho a pre to a pre tamto.

O piatej som prišla domov s vlažnou zeleninovou pizzou a na posedenie ju vdýchla. Nebola tak objemná ale mala som len slabšie raňajky a akosi sa to do mňa výnimočne zmestilo. Po jedle som si chcela na chvíľu ľahnúť a nakoniec som zaspala na takmer tri hodiny.

Ničoho neľutujem.

Môj spánok býva úhor, slizký, rýchly, niekedy nečakane napadne a inokedy sa zdá, že akoby ani neexistoval. Pomaly zaspávam večer, rýchlo sa zobúdzam ráno a potrebujem spánok. Je to nešťastné ale bez poriadnych hodín za opaskom zívam ešte viac než obyčajne a na hodine mám doslova problém udržať oči otvorené. Oslavujem dni kedy som schopná zaspať cez deň aj keď je to znak toho, že poriadne nespím. Stáva sa to čoraz viacej...

Pôvodne by som v tomto bode ukončila článok ale keď som sa o ôsmej zobudila, zodpovedne som sa prinútila prečítať texty, na ktoré potrebujem napísať papier do školy.

A dnešný článok teda bude o: inšpirácií.

DOSIAHLA SOM

Prinútila som sa prečítať texty do školy - na šťastie všetkých zúčastnených boli krátke a napísané ani nie pred 20-30 rokmi. To sú, verte mi, v mojom obore, také malé Vianoce keď sa to stane.

Čítala som štyri niekoľkostranové diela doma a v teple a pohodlí, ako my mačka sedela pri notebooku a šťastie aké mi takáto obyčajná scéna priniesla sa nedá slovne vyjadriť, len zažiť.

NOVINKY

Už veľmi dávno som čítala jeden citát, ktorý pre mňa vtedy a doteraz veľmi jednoducho definoval čo pre mňa znamená byť autorom - čím sa spisovateľ líši od iných. Pokúsim sa pretlmočiť pocit a aj celú definíciu vytvorenú na jeho základe ale toto je jedna z tých ťažších myšlienok.

Pýtate sa čo je to spisovateľ?

Je to človek, ktorý vidí možnosti a inšpiráciu vo svete naokolo, v obyčajnom detaile, v pohybe, hádke, v budove, v bozku... Je to ako vidieť farby kde ostatný vidia len čierno-bielu. To je pre mňa človek, ktorý sa narodil spisovateľom. V tejto definícií nie je nič o písaní a predsa je to jedno a to isté: čo iného robiť keď svet naokolo je plný toľkých Vecí, ktorý ostatný očividne nevidia ani nie sú schopný vidieť. Ako môžeme vysvetliť myšlienku, ktorá vypustená do vzduchu znie malomocne a v našej mysli vie prenášať vrchy?

Píšeme. Je to obranná reakcia, je to inštinkt a životná funkcia: ako jedenie alebo pohyb.

Image result for quotes about being a writer

Spisovateľ je ten, ktorý berie, medí a premieňa. Ktorý počúva, sleduje, absorbuje a z týchto svetov v hlave potom tvorí. Je to tá schopnosť vidieť ako dospelý muž podá lízatko malému dievčatku a o tri mesiace z tohoto pre väčšinu obyčajného gesta urobiť post-apokalyptickú novelu alebo historický román.

Spisovateľ nemyslí v priamkach ale v skokoch. Myšlienky naväzujú spôsobom aký by asi nikomu inému nedávali zmysel a predsa na ich konci je niečo úžasné a nové a pritom stále rovnako reálne - pocity zostanú a len myšlienka dá, ako semiačko, vzniknúť majestátnemu stromu.

Vety, ktoré ste práve čítali sú prejavom textov, ktoré som práve čítala. Nemajú s nimi takmer nič spoločného a predsa boli mostom, ktorý ma doviedol sem.


TIP

Každého úspešného a aj menej úspešného autora väčšinou aspoň raz za život čaká tá otázka:

Odkiaľ beriete inšpiráciu?

Spisovateľ je podľa mňa tak šťastný (aspoň v tomto, inak je skôr úbohý, ubolený, melodramatický tvor) človek, že v podstate čokoľvek robí mu pomáha stať sa lepším autorom.

Vážne. Obyčajné žitie, dýchanie a s tým spojené nezastaviteľné premýšľanie. Každá veta, ktorú napíšeme, každý rozhovor, na ktorom sa podieľame, ktorý len počujeme keď čakáme na autobus alebo vo vlaku. Celý svet okolo nás, každý človek, každá udalosť, na ktorú uprieme čo i len jeden zo svojich zmyslov je ako ďalší vstup do obrovskej knižnice odkiaľ berieme keď tvoríme svoj svet.

Image result for quotes about being a writer

Múza nie je úplne zbytočný ani nepravdivý koncept.

Každý máme čo povedať, ako to povedať, máme prakticky nekonečné zásoby týchto útržkov, ktoré sú úžasné pretože sú naše a preto sú jedinečné a iné než všetko iné.

Otázka je ako sa k tomuto pod-vedomému jazeru informácií dostať?

Pre mňa na začiatku väčšinou funguje svet. To je to, čo mi dáva prvotný impulz začať písať.

Ak by som mala byť presná, moja prvá, nepoužiteľná séria vznikla premýšľaním, moja pekná a krátka séria vznikla pri pozeraní filmu a Kasim vznikol pri knihe (ani neviem akej) - bol tam džin a mna zrazu tá myšlienka na džina zaujala natoľko, že som ju sama chcela preskúmať a privlastniť si jej kúsok a skúsiť ako u mňa bude fungovať.

Čo to znamená byť takmer otrokom niekoho vôle, ako by to fungovalo, prečo, u koho...?

Keď mi niekto pootočí koliečkom a stlmí okolité farby, vždy je tu umenie. Umenie je svet koncentrovaný pre ľudí ako sme my, čo vidia za povrch a pod povrch a do hĺbky dopredu a ešte aj dole. Je to pripomienka a útecha a sú to tiež batérie.

Takú inšpiráciu hľadám na internete. V poslednom čase výhradne na Pintereste. 

Pinterest je úžasný nástroj pre spisovateľov.

Kto nepočul o používaní nástenky ako zdroju alebo knižnice pre svet alebo postavy alebo citáty alebo kombináciu všetkého a ešte aj niečoho naviac... odporúčam to.

Sama mám nástenku pre Kasima a jednu samostatnú pre písanie ako také a jednu ešte pre fantasy. Určité obrázky vo mne tvoria priam celé galaxie.

S nápadom to našťastie väčšinou býva ako s dominom - stačí zhodiť jednu kocku a zbytok sám padne na svoje miesto, logicky aj nelogicky nasleduje zo začiatku, základnej myšlienky.

Ale čo tak konkrétna inšpirácia?

Ja osobne mávam často scénu, ktorá prirodzene zastane v určitom bode a niekedy len neviem čo robiť, niekedy len potrebujem nejaký čas aby mi napadlo samo od seba alebo pri pohľade na svet ako s ňou ďalej.

V poslednom čase používam jednu techniku (určite nie je moja aj keď neviem, že by som ju mala od niekoho). Je to jednoduchá technika komplexnej vizualizácie. Ako som spomínala ten domino efekt? Tak by to malo fungovať. Ak máte začiatok - niekoľko strán a nejaký backstory a postavy s istou povahou - zvyšok už nasleduje čoraz viac nevyhnutne. Len my to máme niekedy problém vidieť.

Postavy sú v istom zmysle predvídateľný a v istom zmysle sú ľudia - keď si spravíte postavu a dáte ju do určitej situácie, tá postava vlastne vie, čo robiť, len vám to nevie tak jasne povedať.

Je to ako zákon akcie a reakcie, ak potrebujete širšie vysvetlenie - žena, ktorá zbožňuje zbrane príde do nákupného strediska a logicky ju nájdete v Army Shope. Alebo je tam vtedy so sesternicou a tak ju vidíte ako trpí pred čakárňami alebo je naopak obetavá/milujúca a pomáha sesternici alebo dokonca sama zbožňuje tiež oblečenie a tiež si niečo skúsi.

To už vy viete. Samozrejme, že to viete. Len je to niekedy ťažké vidieť.

Moja technika:

Predstavte si to.

Ja si v poslednom čase takpovediac skúšam topánky. Predstavím si všetko čo viem o Kasimovi, svojej hlavnej postave. Jeho topánky sú mi na nečakaných miestach tesné a voľné. Uvedomím si aký je, čo robí, čo má rád, čo ho motivuje, ako sa stavia k svetu, k ľuďom, problémom. Vciťujem sa do neho, obliekam si jeho dušu ale len čiastočne - nesedí mi. Nemala by. On nie je ja ani by nemal byť.

Predstavím si toto všetko a pridám čo sa jemu - mi - stalo. Rozmýšľam čo by v tej situácií Kasim urobil - ako mám zareagovať? Vyžaduje to istú mieru predstavivosti (ktorej máme nepochybne hojno) a empatie (ktorej máme pre vymyslená postavy tiež veľa, nie?).

Takto som premýšľala už aj o jeho otcovi a sestrách, len rýchlejšie cvičenie. Čím ďalej som v príbehu tým mám viac základu, od ktorého sa odraziť.

Kniha, ako dom postavený na základoch z čerešňového dreva asi nezačne dostávať betónovú podlahu - každá udalosť má v sebe isté logické pokračovanie, vy ho len musíte nájsť.

P.S: mačka na obrázku má rovnaké sfarbenie ako tá moja =D
P.P.S: ako správne stereotypná spisovateľka-žena samozrejme mám viac než jednu mačku

Čas a pokoj

Ako (ne)schopná má byť postava - prečo a ako?

New Years Resolution Time #stylerunnersecretsanta

Dnes som nakoniec nečítala. Mala som na internáte pre zmenu čas a pokoj a takže som zostala, sadla si za stôl a písala tak do jedenástej. Písať hneď od rána mi nie je úplne prirodzené ale aspoň nemám čas začať si veci, ktoré musím dokončiť než zase budem mať čas na písanie.



DOSIAHLA SOM

1 888 slov
má zatiaľ desiata kapitola - tú som dnes začala písať

ale

ranný Word Count: 37 485
večerní Word Count: 39 340

(rada by som tiež venovala chvíľu úcty tomu krásnemu faktu, že mám už napísaných takmer štyridsať tisíc slov)

Keď som to hodila do kalkulačky, vyšlo mi 1 855 (keďže som, logicky, zmazala nejaké svoje poznámky a niečo editovala). Čo je tiež sám o sebe zaujímavý fakt. Aj keď som dúfala, že to ukáže tých pár viet/slov, ktoré som pridala do iných častí príbehu a bude to vyššie číslo než to prvé =D.

A tiež ešte píšem príspevok sem, čo tiež je niečo.


NOVINKY
Zase som preskočila týždeň. Nechystám sa ani seba ani čitateľa nudiť vecami, ktoré nie sú podstatné a/alebo už boli dostatočne ukázané.

Na začiatku som si ukázala v krátkosti - veľmi v krátkosti - čo sa za ten týždeň zmenilo.

Jeden odstavec bol informácia o džinovi (pekne ich trúsim ďaleko od seba).

Sú pri tom na ceste a potom nečakane vycíti na ceste prekvapenie - banditov, ktorých už stretol a ide sa s nimi zase vysporiadať. Táto scéna ma za prvé ukázať, že Kasim sa neflákal a za ten zhruba mesiac odkedy má džina si len necucá palce v depresiách nad ťažkosťou svojho údelu.

Ukazuje to, že príbeh má v sebe viac než sa na prvý pohľad zdá. Len tu a tam jemne naznačím, že Kasim sa hrá na istého vigilante, ochrancu nevinných, zlepšovateľa životov a táto scéna poukazuje na to, ako bežné to pre neho je a čo je možno dôležitejšie aj bolo, že toto robil už pred tým.

Potom mám niečo s čím som si nie istá ale zároveň viem prečo to robím.

Kasim v podstate bez problémov spacifikuje "hrozbu" - nie je žiadny boj, žiadna akcia. Je to anti-klimatické? Malo by byť. Ale ja som tam banditov dala práve na to aby ukázali, že je Kasim až príliš silný na takéto problémy ALE naopak poukázala, že ich NEdokáže vyriešiť. Tých banditov už poučil, dal im lekciu a oni sú stále tu. Jeho moc je mu nanič.

A práve ukazujem ako sa to snaží vyriešiť viac na trvalo a to svojím rozumom a intelektom.

Ako ich presvedčiť aby prestali okrádať ľudí - to je otázka, ktorú si kladie. Nie: Ako ich zastavím? Ako ich potrestám? Ale: Ako môžem zabrániť problému, nie jeho následkom?

(toto je zo mňa, táto stránka osobnosti, to sa otvorene priznám)


TIP

Otázka pre každého spisovateľa ale je ako mocná má byť jeho postava?

Princíp je jednoduchý: postava s problémami, struggling a nie schopná až niekedy neschopná je postava, s ktorou sa čitateľ ľahko identifikuje. (Toto som aj ja, hovorí nám mozog.)

Na druhej strane je odvaha a hrdinstvo a obdiv: postava prekonáva prekážky okolo aj v sebe a triumfuje, ktorú čitateľ obdivuje (Toto sa mi páči, taká chcem byť, hovorí srdce.)

To sú myslím dve stránky, ktoré treba vyvážiť.

Na jednej hrane je postava ako (sorry, ale ja ju mám rada) Bella
ktorá je na jednej strane neschopná v mnohých veciach ale v tých drobných je veľmi dobrá: ako postarať sa o seba a o rôzne "dospelácke" veci ale jej neschopnosť prevažuje

Potom je tu prípad ako Harry Potter (kto jasá nad týmto príkladom?)
Nie úplne schopný, veľa krát sú hlavne veci naokolo oproti nemu a predsa je vidieť, že má prostriedky a schopnosti. Je zmesou týchto stránok, je harmónia.

Potom je tu Aelin (Throne of Glass, ak niekto nevie)
Tá má toľko schopností, že sa do nej buchnete už pri prvých stránkach - bad-ass kick-ass assassin, neberie nič od nikoho, silná psychicky aj fyzicky. Je schopná a je postavená proti prekážky vo svete, ktoré touto silou prekonáva.

Stále ma sledujete? 

Súhlasíte? Nie? Áno?

Každá hlavná postava myslím má na výber v týchto stránkach. Ale každá je potrebná. Nikto nemá rád postavu čo len fňuká ale čo je zaujímavé na tom čítať o niekom kto všetky prekážky ľahko zdolá.

Vo svojom liberálnom duchu dokonca poviem, že nie je absolútne nutné končiť silne - nemusí na konci postava vyjsť z toho silná a odvážna (v zmysle character development aj story development). Obyčajná Jane nemusí skončiť ako Superwoman. Určite nie keď to nie je koniec série. A dokonca aj vtedy nie. Ak to sedí do príbehu, prečo by nemala postava skončiť failom? Napísať príbeh o, čo ja viem, závisláčke, čo kradne a bije sa a nestará sa o školu ani o chalanov a ukončiť ju v rovnakom štýle ako začala môže byť lepšie než jej dať cheesy koniec kde prekoná všetky prekážky a ako v americkom filme je zrazu úplne super baba.

Za seba... 

Kasim bol pred tým typ Harry, po tom čo dostal džina je iný pán a nemá fyzické problémy ale skôr v reakcií okolia a priateľov a vnútorné konflikty. Ale nakopáva zadky - čo samozrejme budem musieť vyvážiť neskôr ale zatiaľ mi to príde v poriadku a dáva zmysel aby mal obrovskú prevahu oproti súperom.

Vo svojej sérií pred tým som typické vyvrcholenie dala - hrdinka vyrástla ALE šlo to pomaly, ešte v posledných kapitolách druhého dielu je na tom nie až tak dobre a jej vnútorný rast je taký nestály a je skôr naznačený, že bude pokračovať. Aj to je správa akú môžete poslať - toto nie je problém, ktorý dokážem vyriešiť, je to každodenný boj.

 Ako to máte radi vy? Hodiť postavu do situácie kde to nezvláda? Začať silne a potom ju ubíjať palicou okolností? Prerod zraneného a slabého na sebavedomú a silnú?

štvrtok, apríla 19

Keď nie je čas

Emotívna scéna, tvorenie príbehu, kedy písať

Where Has Your Day Gone? 7 Time Management Tools for Writers - ProWritingAid

Sú dni kedy jednoducho nemáte čas na písanie. Dnes som mala tri hodiny (každá trvá hodinu a pol) a medzi tým len dosť prestávok aby som sa najedla, uvarila si obed, spravila pár vecí do školy a v podstate na pol až hodinu zaspala (keď JA zaspím, viem, že som vyčerpaná).

Medzi tým som si ukradla tak pol hodinu na písanie, keď som si uvedomila, že jednoducho odmietam prečítať tú knihu do školy. Po škole, teda po siedmej som šla späť so lesa na takú hodinku si sadnúť do kľudu a niečo si napísať.


DOSIAHLA SOM

1 250 slov
give, not take some, keďže som robila menšie úpravy a pridávala aj inde
dokončila som kapitolu

Dosť dobrý progress som spravila z vymýšľaním deja, nasledujúcich scén, venovala pár myšlienok zápletke, ktorá je teraz viac než len veľmi, veľmi nejasná predstava

NOVINKY

Pridala som koniec deviatej kapitoly kde prišli Kasima pozrieť jeho sestry a bol to silný bonding time pre Kasima a jeho otca. Obaja sú počas tých pár mojich kapitol niekedy až príliš rezervovaný takže som im chcela dať priestor aby si vymenili pocity a dôvody.

Nebola som si istá, ako veľmi hrať na emócie. Nechcem zbytočne hrať na stereotypy ale zároveň nechcem mu brať jeho identitu a premietať do neho svoje správanie.

Počas pár minút som bola schopná spraviť pár rozhodnutí alebo aspoň návrhov ako ďalej pokračovať. 

Dala som si návrh ako zvládnuť strednú a hlavnú tretinu príbehu.

Urobila som dôležité rozhodnutie/návrh ohľadne zápletky - a to také, že nemusím mať, ako som plánovala, typický boj zo zlom a nejakou evil ženou (jej identitu už som mala dlho vymyslenú, vyplývalo to z príbehu, musí byť schopná sa mu vyrovnať). Chcem reálnu postavu, s ktorou ale bude Kasim v konflikte a chcem to vykresliť v 50 odtieňoch šedej (pardon my pun) a nie: to je zlá, zhoďme ju omylom z útesu aby hlavný hrdina nebol zabijak ale zvíťazil.

Nechcem mať postavu, ktorej bude chcieť čitateľ odtrhnúť časti tela ale niekoho relatable, s hĺbkou, dokonca asi nebude jasné či by mala byť jeho oponent a aj to bude konflikt sám o sebe.

Sedí to aj s tým čo som začala robiť s postavami.

V jednej kapitole som si rozdelila Radu Rádu na dva tábory - tí, ktorí majú problém s tým, že sa Kasim stal Nositeľom a jeho priatelia. A ja nechcem mať čisto postavy čierno-biele. Pracujem na to ako Kasim ich zase presvedčí na svoju stranu tak ako len môže, čím sa, mimochodom ukáže aj jeho najlepšia schopnosť presvedčovania/manipulácie.

A toto všetko v deň kedy som mala čas až večer - úspech je relatívny a dnešok úspechom bol.


Screenwriting inspiration

TIP

Na písanie ste už asi videli tu slávnu radu, že ak chcete písať tak návodom na písanie je: písať, písať, písať.

Vtipné ale tiež pravdivé.

Určite sa tým myslí písanie vo všeobecnosti (na to napríklad mám aj som mala ja blog). Myslí čokoľvek. Písanie je kľúčom k tomu aby sa človek naučil písať a hlavne spoznať o čom rád píše, o čom dokáže písať, ako vôbec píše...

Koľko času je treba si na písanie vyhradiť?

Asi všeobecná odpoveď je: Píš toľko koľko len dokážeš

A tým nemyslím písať vždy keď je chvíľka voľného času ale to koľko človek skutočne dokáže. Písať každý jeden deň je nereálne. Napísať každý deň 3 000 alebo niekedy len tých 1 000 slov môže byť jednoducho zbytočné tempo.

Na jednu stranu treba písať aj keď človek nemá náladu (aspoň ja mám len zriedka chuť písať a predsa ako náhle sa ponorím do procesu neznášam vyrušenie). To niekedy znamená sa prekonať, niekedy skúsiť to aj keď sa necítiš najlepšie. Na druhú stranu sú nálady, ktoré kazia písanie a potom - máme svoje tempo a aj tú vec, viete, tú na z, zvanú život. Ja viem ale žiadnu paniku, život nie je úplne zlý, máte z neho aspoň inšpiráciu k písaniu!

Takže je nie v poriadku ale je nutnosťou si v niektoré dni prečítať knihu alebo ísť do kina alebo možno len ísť na zmrzlinu a opaľovať sa. Píš toľko, koľko ti tvoja nálada, okolnosti a tvoja výdrž dovolia a nie viac. Ale vážne píš.

Mozog je tiež v istom zmysle nástroj. Musíte vedieť kedy ho prinútiť makať a kedy mu doplniť palivo.

Dnes som nečakala, že sa dostanem čo i len na 500 alebo 400 slov a tu som.

Poznámka na stred ohľadne toho príšerného Word Countu - kašlite na neho, ak vám nevyhovuje. Ja si nesledujem s tým, že mám dennú kvótu, je to čisto pre informáciu, je to číselné vyjadrenie množstva práce a je tiež schopné mi neskôr ukázať ako moc som schopná reálne napísať.

Aj keď, sú ľudia, ktorí lepšie pracujú s minimálnym limitom.

O tom, som, mimochodom, čítala článok a nebojte sa, aj slávny spisovatelia to majú veľmi rôzne (Hemingway mal 600, zatiaľ čo Stephen King a Nicholas Sparks má 2 000) Je to rôzne, 1 000 je taký rozumný priemer ale ak radšej myslíte v kapitolách alebo stranách, to je rovnako dobré.

Trik je v tom spoznať vlastné tempo a limity a na tie tlačiť - rozumne.

Skúsiť kedy sa vám najlepšie píše (po rannej káve, keď prídem zo školy, o víkende) a koľko dokážete napísať než skratujete alebo než začnete písať blbosti. Tak som o tom aspoň prečítala. Osobne mám len jeden čas písania: keď sa k tomu vo voľnom čase dokopem.

Teraz som mala pár dní vždy aspoň niečo takže buď si asi jednoducho niečo prečítam a uvidím, či mi zostane čas. Uvidíme. Zajtra už nemám školu takže je otázne či sa zahryznem do písania alebo sa hodím do čítania (než sa mi zhorší absťák =D a nebudem schopná už ani písať z nedostatku čítania).

streda, apríla 18

Písanie vonku

Kde písať, výhody písania z pohľadu tretej osoby a ako mať vždy čo písať
(alias technika na writer s block alebo nedokončené scény)

Dnes som šla písať von. Neďaleko intráku je malý lesík kde človek môže takmer zabudnúť, že je v meste. Parky moc nemusím. Priveľa ľudí a pobehujúcich detí a párov a priateľov a hluku a rozptýlení. Na čítanie sú väčšinou v pohode ale na písanie som šla radšej do lesa.

Povedala by som, že málokedy píšem vonku ale pravda je, že vonku takmer nepíšem. Samozrejme sa to môže zvaliť na moju povahu ale pravda je o niečo jednoduchšia - píšem na notebooku a slnko je tak mojím nepriateľom (aj keď to je pre viac vecí než písanie...).

Písali ste niekedy vonku? Píšete vonku?

Bolo to iné.

Som zvyknutá na svoju comfort zone a to myslím v tom najlepšom zmysle slova. Keď mám všetko po ruke, nemusím sa ničím obťažovať a sústrediť sa na písanie.

Asi záleží aj na tom čo znamená vonku. Inak by sa mi písalo doma na terase, kde vlastne rada píšem v letné dni keď sa začína stmievať (lebo vnútri sú hluk a iné rozptýlenia).

Dnes som ale písala na drevenej lavičke pochybnej povesti. Moje zmiešané pocity prevažuje fakt, že som tam mala pokoj. Je to obľúbená cesta pre psíčkarov (a roztomilých havov) a potom tých divných ľudí, ktorý sa rozhodli dobrovoľne bežať.

Nebola som tam dlho, prišla som neskoro ale napriek všetkému sa mi darilo.


DOSIAHLA SOM

Za celý deň to bolo takmer tisíc slov 
- zhruba, keďže som sa musela dostávať do nálady a tiež celkom slušnú časť poupravovala.

Plus som sa dokopala dať toto všetko na blog a dať mu menší face-lift aby vyzeral ako nový, neformálny denník pre struggling writera, ktorým sa má stať.



NOVINKY
Asi najväčším pokrokom bolo, že som (asi konečne) pochopila ako správne využiť pohľad z tretej osoby. Nie je to úplne môj štýl ale pre môj príbeh bol nutnosťou takže tak.

Dnes som ale po prvý krát (skutočne) použila 3-tiu osobu ako má byť použitá - aby vyjadrila myšlienky nielen hlavného hrdinu ale mohla tam dať aj pohlady iných postáv.

Konkrétne som pridala vstupy pre Kasimove sestry a bolo to presne to čo som potrebovala. Počas písania mávam hneď niekoľko vnútroných poznámok, viem si odôvodniť prečo sa čo deje a prečo kto čo robí ale to samozrejme tam dať nemôžem, nie priamo, a vstupy iných postáv mi dovoľujú vysvetliť a dokresliť čo by som inak nemohla.




TIP
Čo som nedávno prečítala (keďže ako inak prokrastinovať od písania než čítať články o písaní) je jeden veľmí dobrý spôsob ako sa vyhnúť zízaniu na prázdnu stránku vtedy keď máte čas a/alebo chuť konečne písať.

Je to dobrá rada či už máte writer s block alebo ste len zaseknutý na jeden scéne ako sa to často stáva mne alebo len tak ako ja máte problém si za ten dokument sadnúť na prvom mieste aj keď potom skôr máte problém sa od písania odtrhnúť.

Neprestaň písať keď dokončíš myšlienku/kapitolu - prestaň keď máš ešte tú jednu vec/scénu, ktorú vieš ako napísať.

Najprv som bola trochu Meh ale je to vlastne geniálne - vždy keď si sadnem ku knihe mám napísané aspoň v krétkej vete alebo troch čím chcem pokračovať a netápam a nestrávim kopu času len snažením sa prinútiť vymyslieť čo tam teraz dať.

Už žiadne nemám ani inšpiráciu, veď vieme kde sme skončili, veď nevieš čo s tým chceš robiť, to sa neoplatí ani otvárať. Už nemám výhovorky prečo sa k tomu každý deň neposadiť pretože často stačí len začiatok aby som sa do celého procesu dostala a vždy tak za deň niečo spravím a nabudúci deň sa mám k čomu vrátiť.

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.