Po dlhej dobe bez recenzí som sa rozpísala a dala si záležať, rozoberajúc toto dielo z rôznych uhlov. Pretože Sanderson si to zaslúži. Čo viac, Joel si to zaslúži.
Naše prazačiatky
Musím priznať že čítanie tejto knihy som dlhšie odkladala.
Pretože
- nie je romatická (takéto knihy ma musia zaujať inak čo nie je vždy ľahké
- je mimo môjho zvyčajného žánru
- som prečítala rôzne glorifikujúce recenzie a mám z nich plynúce vysoké očakávania
Ohmatané
Keďže tentokrát čítam knihu v klasickom prevedení môžem
zhodnotiť aj praktické aspekty. Obálka je vystihujúca a bohatá na informácie –
okrem autora tu nájdeme aj úryvok , charakteristiku a názory (jeden od Luu).
Záložka je vítaním plusom.
a vypozerané
Graficky nemám čo vytknúť , kreslenie má predsa len svoju
dôležitosť v Sandersonovom svete a vidno to. Po celej knihe nachádzame kresby
nielen k samotnej ritmatike ale aj pútavé ilustrácie. Mapa je úvodom sama o
sebe.
Dodatočné základné
info
Príbeh je písaný v tretej osobe čo ale neuberá na emočnej zainteresovanosti.
Dej je dômyselne poprepletaný charakteristikou postáv (pútavá
a výstižne krátka) a zasadením do doby aj prostredia. Pôsobí svižne, autor
nič neopakuje a zbytočne nerozoberá.
Podobá sa na taký malý kamienok zhodení z útesu – nič veľké
sa nedeje, čas plynie jednoliato, žiadna poriadna akcia ale stále napredujeme,
drobnosti sa nabaľujú bez zastavenia až ku grandióznemu finále. Aj preto je
ťažké predvídať čo sa stane, kúsky skladačky prichádzajú neustále ale navzájom zatiaľ
do určitého bodu jednoducho nepasujú.
Dlhšie úvahy len pomáhajú pochopiť všetky súvislosti,
nevytŕčajú, nenudia.
Autor vsádza na jednoduchý priamočiari štýl a riadne sa
mu to vypláca. Obsah „presahuje“ neornamentovanú formu a je tak ľahšie
stráviť aj zložitejšie informácie. Časté dialógy.
Anotácia je tu vlastne zbytočná, kniha sama vás jemne
prevedie cez všetky svoje inakosti.
Hlavný hrdina pôsobí mlado, viac ako teenager mi pripadá ako
nadané a múdre dieťa (hlavne ide o postoj k dievčatám, nie je detinský)
a kniha je tak dostupnejšia aj pre mladších čitateľov, hlavne chlapcov.
Prostredie
Príbeh je zasadený na akejsi alternatíve Zeme (toť
stempunkový prvok), presnejšie na Amerických ostrovoch a prestížnej akadémií.
Tá sa štruktúrou ponáša na naše, elitu ale predstavujú ako inak ritmatický
študenti ktorý sa zvyšku, obyčajným ľuďom stránia napriek tomu že sú to deti
najrôznejších vplyvných ľudí po celom svete. Atmosféra v triede je typická –
starší, utiahnutejší profesor a banda ignorantských teenagerov.
Nie je to fantasy, autorove zmeny vídať občas a sú viditeľné
hlavne na vynálezoch. Hlavným nástrojom sú pružiny a ozubené kolieska
ktoré nachádzame v mechanických zvieratách aj dopravných prostriedkoch.
Celkovo je ťažké vystihnúť zmeny ktoré autor previedol
pretože siahajú hlboko do minulosti. Niektoré veci zachoval, iné pozmenil a iné
si úplne vymyslel. Znakom prepracovanosti sú aj vlastné nadávky ako „do prachu“
či „Majster (náš Boh) mi pomáhaj. Moc cirkvy ma neprekvapila, mince a ich hodnota
v prepočte na tovar ma zase nesmierne zaujala.
Ritmatika
Stretávali sme sa s ňou už od prvej strany, každou
ďalšou sme sa o nej dozvedali niečo nové. Pochopiť ju nie je tak zložité,
najlepšie sa v nej však budete vyznať až na konci. Je to koniec koncov
veda a odhaliť všetky jej zákutia sa nepodarilo ani samotným postavám.
Zo začiatku som mala pochybnosti že dvojrozmerné kreslené
postavičky môžu byť skutočne zaujímavé. Taký šport ako napríklad futbal je tiež
len o tom dať loptičku do brány no každý je z neho na vetvy a toto
je, pre nedostatok akcie, dokonca skôr ako šach. Ale nuda? Kdeže!!! Joel je
pravým nadšencom a opisy ritmatických zápasov a rôznych trikov a techník
vás nepustí.
Názor na ritmatikov si však bolo ťažké vytvoriť. Sú prehnane
tajnostkársky, niekedy až povýšenecký, veľa zarábajú, skoro idú na dôchodok, sú
slávni ale na druhú stranu to majú to ťažké, veľa sa od nich očakáva, ich život
je dopredu nalinkovaný, musia sa obetovať pre krajinu.
Nakoniec navyše vyšlo najavo pár neuveriteľných skutočností
o pôvode a charaktere samotnej ritmatiky.
Netradičnejší žáner
Steampunk bol
jednoznačne pútavým prvkom. Podľa mňa nie je tak úderný ako fantasy, nevytŕča tak
moc z reality pretože myšlienka na skorší pokrok je samozrejme lákavá
a ponúka mnohé možnosti, stále sa však pohybujeme v „modernej dobe“ a táto
črta príbehu je skôr „šalátom“ než hlavným chodom.
Príkladom starších zvykov je nížšie postavenie žien v spoločnosti
aj obleky ako bežné oblečenie.
Joel
Už od začiatku mi učaroval. Je roztomilo hanblivý, skromný, súcitný,
bystrý, dobrodružný, má zmysel pre detail a vyvinuté logické myslenie čo
potrebuje nielen pri ritmatike ale aj riešení zločinu.
Chudobné pomery, talent a charakter – práve kontrast medzi
hlavným hrdinom a jeho rovesníkmi je to na čom stavajú mnohé knihy. Joel je tak trochu „vyvolený“, dosiahne čo nikto
iný nedokázal napriek všetkým nepriazniam osudu. Namiesto otrepanosti však
možno vidieť pravdivosť. Mnoho priekopníkov v našom svete malo ťažký život a
boli outsideri, veľmi odlišný od svojho okolia.
Napriek všetkému Joel nie je len krotký baránok čo sa ukazuje
hlavne keď mu všetci hovoria že učiť sa ritmatiku je preňho zbytočné no on aj
tak pilne a s nadšením študuje.
Nie je samozrejme dokonalý. Do vyšetrovania ho nezavedú
žiadne ušľachtilé dôvody. Môže sa príliš nechať uniesť pocitmi, má svoje
ilúzie, nebojí sa zariskovať aj mimo zákon a samozrejme aj jeho sa
zmocňujú pochybnosti. V konečnom dôsledku bol ale úžasný a ... no, veď si
prečítajte sami ;).
Ostatné postavy
Profesor Filtch bol sympatický. Učenec ktorý pozná svoje
hranice, drží sa toho čo pozná no je láskavý a chápavý. Jeho pracovňa sa
hmýri tvorivým neporiadkom no o to sú jeho metódy prepracovanejšie
a usporiadanejšie. Má nadhľad, nerád sa konfontuje a keď ide do
tuhého preukáže sa ako vnútorne silná osobnosť.
Melody bola ako malá odstrčená rodičmi a tak teraz odstrkuje
všetkých ostatných. Samotárkou prestáva byť po neustálom stretávaní s Joelom
ktorý sa ako jediný pokúsi ju pochopiť. Ritmatika ju obmedzuje a svojím postojom
nám ukazuje odvrátenú stranu mince k Joelovmu entuziazmu. A ich priateľstvo
len silnie. Páčila sa mi jej priebojnosť. Bojuje za to čo chce a nebojí sa
povedať si svoj názor aj pred publikom. Je svojská, po všetkých neúspechoch sa podceňuje
ale má talent (veď len sa pozrite na tie jej jednorožce na obrázku hore) ktorého hodnotu objaví až neskôr.
Záver
Bol veľkolepý!!! Epický!!! Nečakaný !!! Dojímavý !!! .... a nedokončený
=(. Nechápte ma zle, nie je to cliffhanger ale po všetkom vábení je tu na konci
to ALE, tá záclona za ktorú nazrieť nemusíte ale vy tak zúfalo CHCETE.
Na konci už bolo dosť akcie a vzruchu, bol to skutočný
climax knihy a ja som od napätia takmer praskla. Autor má talent na
postupné prilievanie len aby mohol dramaticky vzplanúť.
