Čítanie knihy môže byť veľmi bežná, rutinná záležitosť, no keď ja nájdem vážne dobrú knihu,
všetko padá.
Sme len ja a tá kniha.
Nedokážem sa prinútiť učiť, nedokážem sa prinútiť vrátiť späť cukor aj keď ho už pár hodín na stole nepotrebujem. Nemám záujem ísť von. Jesť.
Znelo by to depresívne ale v skutočnosti má moja myseľ len zaradenú inú rýchlosť, iný vzor myslenia. Je len kniha a všetko okolo je buď nedôležité alebo je len činnosť vedúca k tomu aby som mohla pokračovať v čítaní.
A keď skončím, keď zavriem knihy a nechám sa ovládnuť tým pocitom fatálnosti a úžasu, je to akoby som sa zrazu nevedela zorientovať. Nevedela čo robiť. Akoby som znovu objavovala smrteľný život, znovu pocítila hladkosť vody na rukách, počula hudbu, ktorá dlhšie hrala v pozadí ...
Skončiť knihu je ako znovuzrodenie.
Táto úvaha má samozrejme koreň, svoju príčinu a tá sa dá nájsť ako inak v knihe.
Sinner (Stiefvater, Maggie)
- Your Highlight on Location 2746 | Added on Tuesday, December 8, 2015 3:05:52 PM
My good mood felt like an endangered species.
.
My father looked up sharply. He hadn’t heard what I’d said because he had been busy cutting the throat of my good mood on the center island. Luckily, the granite had been chosen to provide a wipe-clean surface for blood, orange juice, and disappointment.
.
I wondered if I should retrieve the body of my good mood for a proper burial, or if I should just leave it here in the House of Ruin.
.
I looked at her. She looked at me. I wanted her to say music, but she wasn’t going to. We’d started this as the same thing: ambitious teens with no idea of what to do once the ceiling was removed from the world.
.
I felt like smashing some shoes off the shelves. People who say throwing shit when you’re angry doesn’t help have never thrown shit while they were angry.
.
It felt like the end of the world. Or like the creation. Something was exploding.
Sinner je jedna z tých kníh, ktoré ma aj najlepší recenzent problém dať do slov. U brilantných kníh je to takmer zákon prírody alebo zákon fyziky. Čokoľvek vám príde zákonodarnejšie.
Čitateľ je často nutný akceptovať jednoduchý fakt, že sa to danému človeku-recenzentovi páčilo a tento jeho pocit, na základe jeho charakteru a atributívnej dôveryhodnosti brať ako samostatnú, siahodlhú recenziu. Ak už máte jeho vkus overený, nie je dôvod aj takto iracionálnu recenziu spochybňovať.
Ak by som sa mala púšťať do trocha opisovania, povedala by som, že mi to pripomínalo I´ll give you the sun. Bola by to prirovnanie-pocta keby to nebola jednoducho pravda.
Povedala by som, že hlavný hrdinovia a hlavná dejová línia sú ako jedna obrovská, strašidelná zrážka auta uprostred tej najdojímavejšej, najumeleckejšej, najzvláštnejšej opery (alebo baletu).
Povedala by som, že ak sa čitateľ nechá vtiahnuť, nejde o nič prechodné alebo jednoduché lebo kniha dokáže vcucnúť a nepustiť dokiaľ priam nevypľuvne.
Povedala by som, je to typ kde nezáleží na deji. Nezáleží na konci. Záleží hlavne na tom zážitku, na tej mäkkej, sladučkej výplni uprostred.
Odporúčam ...
