Ako sa čím ďalej a hlbšie ponáram do zákutí spisovateľstva, tým viac sa učím a zároveň si uvedomujem. Zisťujem veci nielen o písaní ale aj o sebe samej, o vlastnostiach, ktoré do kníh projektujem ako aj o svojom štýle písania. Je to namáhavé, je to ľahké, je to zábavné, poučné, nudné a je mi jasné, že pri písaní človek musí byť tým kým nie je.
Rada pre život na ruby, dá sa tak povedať. Pretože zatiaľ čo v živote by sa človek snažil nájsť sám seba a byť kým je, pri písaní by sa človek mal obliekať do kože iných ľudí, adoptovať si nové formy správania, iné záľuby, novú paletu reakcií a názorov.
Nie je to otázka nutnosti, skôr akejsi zaujímavosti. Dobrodružstva. Len pár postáv sa dá odvodiť z charakteru autora a rozhodne by ich v jednej knihe nemalo byť príliš. Nesnažím sa tu návod, skôr o zachytenie mojich skúseností.
Odpustenie sa píše samo ale aj tak ma stojí námahu, čas a myslenie a po stvorení hlavnej hrdinky prvého dielu mi došlo, že ak chcem mať dve ďalšie nemôžem použiť znova ten istý charakter.
Byť niekým iným je otázka prežitia, pretože postavy by mali byť odvodené od autora, nie jeho kópiou. Najviac mi to dochádza práve pri postavách, ktoré chcem mať iné ale stále sa pri nich nedokážem zbaviť toho pocitu Ja. Mám problém akosi vystúpiť z ohrady, ktorú my vytvoril vlastný charakter.
Nedokážem sa prinútiť napísať postavu čo sa chodí opíjať o polnoci a spáva s kade kým pretože ja sama považujem desať večer za správny čas ísť spať a alkohol mi nechutí, nehovoriac o mojom nedostatku skúseností s opicou a prechádzkou hanby ráno. Mám problém vytvoriť postavu, ktorá by nemala rada knihy. Je pre mňa ťažké vytvoriť postavu z inej kultúry pretože žiadnu poriadne nepoznám. Neviem spraviť postavu čo má povrchné myšlienkové pochody ani niekoho, kto sa zaujíma o módu.
Nedokážem takéto postavy pochopiť a preto ich NEdokážem vytvoriť. Neboli by autentické, nedávali by mi zmysel. Takže moje postavy mávajú tendenciu byť rovnako "nudné" ako ja. Som sama sebe problémom a to nie je najlepšie. Samozrejme, dokážem vytvoriť postavy o niečo iné, dokonca opačne ladené ako ja. Ale to obmedzenie nemizne pretože moje obmedzenie spočíva v mojom porozumení a ja mám tendenciu ľudom skôr nerozumieť.
Ak ste si teraz povedali, že to nie je váš problém ... No, s tým ja nič nenarobím. Určite sú ľudia čo dokážu vytvoriť úžasnú postavu spísaním dramatizovanej autobiografie. Ale pre mňa je autorstvo práve o tom novom. O živote, ktorý je iný od toho vlastného. Mňa osobne nebaví čítať o veciach, ktoré bežne robím (tu spočíva môj problém s contemporary).
V písaní sa teda snažím skúšať nové veci, zachádzať za tieto hranice a radiť sa heslom fake it till you make it a teóriou pokusu a omylu.
Druhým bodom tohoto uvedomenia a článku je inšpirácia.
Inšpiráciu považujem za niečo každému spisovatelovi vlastné. Niečo prirodzené. Fenomén - vlastnosť. Niečo čo prichádza samo. A predsa je dôležité inšpiráciu hľadať. Lepšie povedané, mali by sme ju vnímať, nasávať. Moja inšpirácia je totiž svet v každodennej jednoduchosti. Nepotrebujem zázraky ani hrdinské príbehy (aj keď tie niekedy fakt zídu) pretože život je najlepším učiteľom a je aj najzázračnejší práve keď sa nechá prirodzene plynúť. Celá moja knihy (neskôr aj knihy) sú poskladané z myšlienok pozbieraných na každodennej ceste do školy alebo prechádzke po meste. Sú z izby kde cez internet každý deň vystupujem do virtuálneho sveta, z mojich reakcií, z všetkých divov okolo nás spracovaných, rozdrvených a pretavených v mojej hlave.
Inšpirácia je všade okolo nás ale nie každý počuje jej volanie.
Potom tu je ten vznešený cieľ umenia. Od určitého bodu na realite prestane záležať. Preto sa beletria napriek svojej reálnosti volá fikcia a od určitého bodu sa váš svet osamostatní, má vlastné pravidlá a vy sa nimi chtiac-nechtiac začnete riadiť. Je na tom niečo oslobodzujúce. Na písaní myslím. Usporiadať všetky tie slová slová presne podľa vašich predstáv. Ak sa to robí správne, spisovateľstvo je jednoducho odmenou samo o sebe. Schopnosť tvoriť svety, akokoľvek neexistujúce, predsa nie je len tak bežná a obyčajná a čím viac sa nad ňou človek zamyslí, tým pozoruhodnejšia mu príde.
Písanie je jednoducho umenie a nie je pre každého.
To je na teraz všetko, milí čitatelia.
Ďakujem za pozornosť.
