Hlas v hlave. Priatelia od malička. Nečakané zistenie, že je skutočný.
Unspoken mala na oetkerovej stupnici sladkosti potenciál klišé 9,5.
A láska na prvý pohľad sa zdala nielen nevyhnuteľná ale priam vytesaná do kameňa ...
V tom najlepšom slova zmysle, predpokladám - po všetých tých nadšených recenziach.
Lenže potom prišla realita.
Unspoken začalo normálne a takmer nudne. Škola. Rodičia. Prechádzky po meste. Jedna kamoška, pretože nikto iný sa s tou podivínkou nechce moc baviť ... Lenže zrazu sa rozpadlo a zložilo znovu dokopy. A všetko bolo inak.
Táto kniha mala byť skvelá. Čitateľ by povedal, že sa naučím konečne nič nepredpokladať lebo to nepomáha ani mne ani môjmu čítaniu ale túto knihu mám na muške už pár rokov takže som sa tomu nevyhla. Unspoken malo byť romantické. Malo byť dramatické.
Lenže ukázalo sa skôr zvláštne. Zaujímavé. Nepredvídateľné. Nepríjemné.
Iné. Dobré-aj-zlé iné.
Ako?
Hlavným rozdielom bola hlavná hrdinka. Energetická, príšerne zvedavá, náročná ... Reportérka pre svoje vlastné noviny. Výtržníčka. Divná. Spokojná dokiaľ si zohnala aspoň jednu osobu ochotnú ju vydržať. Odhodlaná odhaliť záhadu, ktorú predstavujú Lynburnovci.
Lynburnovci ... tí boli sklamanie. Možno som čakala ťažkú romantiku ale aj tajomstvá a ohromenie. Sú knihy, ktoré dajú dej podľa šablóny ale vedia to podať, vedia si človeka pomaly namotať. Lynburnovci mali vzbudzovať údiv a obdiv. Ale na rozdiel od občanov mestečka, ja som cítila akurát ľútosť a odpor.
Bodom zlomu bolo to stretnutie. A keď som sa preniesla cez svoje predsudky a očakávanie, musím povedať, že to čo sa pôvodne zdalo pokazené v skutočnosti dávalom knihe jej iskru.
Celá atmosféra knihy bola postavená práve na psychologickom dopade - ich nečakane komplikovanom vzťahu a na detektívnom pátraní, momente prekvapenia, na záhadách, napadnutiach, pokrútenej minulosti a šepkaných poverách.
Unspoken je kniha ale Kami sa nezachovala ako hlavná hrdinka. Zachovala sa ako človek. Jared, ktorého vo svojej hlave zbožňovala bol zrazu reálny. Jej najbližší priateľ. Stály spoločník. Lenže namiesto úžase prichádza hrôza. Pretože Jared nie je taký ako sa zdal v jej hlave. Lebo stretnúť vysokého, zamračeného (akokoľvek pekného) cudzinca, ktorý pozná všetky jej najtajnejšie myšlienky je nočná mora, nie splnený sen.
Vedľajšie postavy boli rôzne a aj keď neplnili žiadnu špeciálnu funkciu, boli tam, bolo ich dosť a robili čo mali.
Po veľmi zbežnom prečítaní sa ukázalo, že Lynburn sa nevyšvihne medzi moje obľúbené knihy ani keby sa postavilo na hlavu ale vďaka svojmu zvláštnemu šarmu sa oplatí dať tejto trilógií šancu.
Citáty k sérií:
“She seemed different than the way you think about her,” Jared said. “I imagine a guy would see Holly a bit differently than I do, yes,” Kami said. “All the guys love Holly.” “See, like that,” Jared said, and thought, Dismissive. “Like she’s not important.” “As opposed to ‘this hot girl with a bike’?” Kami said. “That was a deep observation.”
==========
You wouldn’t think I was a bad boy if I was wearing a pink leather jacket.” “That’s true,” Kami said. “What I would think of you, I do not know. So what does brown leather mean, then?” “I’m going for manly,” Jared said. “Maybe a little rugged.” “It’s bits of dead cow; don’t ask it to perform miracles.”
==========
Unspoken (Sarah Rees Brennan)
“Rusty, Dad needs to work and I’m going out, so you’re babysitting.” “I like that word,” Rusty said, settling down for a nap. “Come, babies. Let us sit together.”
==========
Now that she had told her headmistress that she was skipping school to go to the pub, she felt it was well past time to flee.
Untold (Sarah Rees Brennan)
“So to clarify: the plan is espionage, theft, and violence. All in?” Everyone indicated that they were.
==========
They were curved together like quotation marks with no words in between, and she was so warm.
==========
“Nothing to be sorry for,” Kami said. “Awkward situation. I think Ash is off to rock back and forth in a corner and seriously wonder how his life got to be this way. He’s a sensitive plant.” Jared nodded. “Might be better than stalking out to a balcony to wrap yourself in a cloak of bitterness and self-hatred like metaphorical Batman, though.” “Or trying to make light of a situation with awkward constant jokes,” Kami agreed. “Whatever. Emotional health is for losers.”
Unmade (Sarah Rees Brennan)
“Just when you think you're having a scene without Simon, he drops in to
remind you that everyone else is a supporting character in his
catastrophe.”
S pokornou prosbou o neukameňovanie hneď na začiatku priznávam, že toto je prvá kniha od Rowell čo som prečítala. A aby vaše zdesenie dosiahlo maximálneho limitu, hneď pridávam, že som v skutočnosti skúsila čítať Fangirl a (podržte sa) vôbec mi nesadla.
Carry on je verejne známa ako fan fikcia vo vnútry fikcie. Ako Harry Potter make-over.
A prvé stránky tento dojem značne posilnili. No Carry on je viac než to. Je viac. Je super.
A hlavne, je nové a iné.
“I let myself slip away... Just to stay sane. Just to get through it.
And when I felt myself slipping too far, I held on to the one thing I'm
always sure of - Blue eyes. Bronze curls.
The fact that Simon Snow is
the most powerful magician alive.
That nothing can hurt him, not even
me.
That Simon Snow is alive.
And I'm hopelessly in love with him.”
Táto kniha sa pôvodne zdalo ako posledný diel série. Všetky dobrodrúžstva prežité. Kamarátstva dávno silné. Pozícia ako najsilnejší kúzelník vydobitá aj stratená. Paralela na HP je očividná až to bolí ale v praktickom použití je skôr urážkou lebo Simon je iný.
A nie, nemám pocit, že je to skôr Ron.
Dosť citeľný rozdiel je už len striedanie pohľadov.
“I lean into him, because I'm cold and he's always warm. And because I like to remind him that I'm not afraid of him.” (Penelope)
Slovo dostáva Pennelope ako krásny mix inteligentnej, múdrej a šikovnej bifľošky čo zachraňuje hlavného hrdinu v momente keď náhodou nestačí jeho hviezdna schopnosť "vybuchnúť" a zničiť priestor v priebehu dvoch sekúnd.
Je tu Baz, ktorý (vôbec nie je ako Draco, blé ľudia!) je ten hlboký a romantický a vidí Simona v tom správnom svetle. A je to upír.
“For a moment -- not even a moment, a split second -- I imagine him
saying, 'The truth is, I'm desperately attracted to you.' And then I
imagine myself spitting in his face. and then I imagine licking it off
his cheek and kissing him. (Because I'm disturbed. Ask Anyone.)”(Baz)
Je tu Agátha, povrchná a snobská ale v istom ohľade neoddeliteľnou súčasťou celého vesmíru.
Je tu Mág. Všemocný. Zaneprázdnený. Kontroverzný.
Lucy. Neznáma, zaľúbená, romantická a schopná. Predsatvujúca líniu minulosti akú by HP naškrabal len ťažko.
A potom je tu Simon Snow.
“Fuck off,” I said. Which always means I’ve lost an argument. I started backing out of the tomb.”
Simonovo charakter nie je príliš prepracovaný ale je naopak absolútne úžasný. On je ako malé šťena, mačiatku, horda malých zajačikov a všetky ostatné roztomilé zvieratá dokopy. Nejde ho nezbožňovať.
Mohla by som sa trochu rozpísať o novom poňatí kúzel. O nečaknom zvrate. O hlavnom nepriateľovi kúzelného sveta. O tom ako je to unikátne a prečo som si to vážne užila aj keď tomu nedokážem dať plných 5 hviezdičiek.
“You have to pretend you get an endgame. You have to carry on like you will; otherwise, you can't carry on at all.”
Ale je to Carry On. Je to Rowell. A každý správny čitateľ vie, že autorke jej reputácie človek šancu aspoň raz dať musí.
