štvrtok, júna 16

Poďme sa hrať


Misky sú zastaralé. Prečo nedávať dezert do misiek z čokolády?

Ide to.

A ten výsledok ...
(nápad/recept z youtube)

V milisekunde kedy som videla tie roztomilé košíčky na videu som vedela, že

ICH MUSÍM MAŤ.

=D

Je to až ... primitívne. Jediné čo treba vymyslieť je čo dať dovnútra.

Na samotné košíčky potrebujete:

čokoládu
malé, nafúknuté balóniky

A už len skombinujete. Čokoládu rozpustíte (ja som použila dokonca vodný kúpeľ, pre istotu).

Keď začne chladnúť a získa takú ťahavejšiu textúru (aby zostal kde chceme) namočíme tam balón.


Tu bude treba fakt čakať ale možno sa to dá skrátiť tím, že cih jednoducho hodíte do chladničky.


Čokoládu čo mi zostala som použila na tie tvary (pod tým je pečiaci papier).


Ja som si na ozdobu privolala karamel.

Tu som sa vôbec naučila robiť karamel a naučila som sa, že keď pochopíte a vyskúšate ako sa to robí, je to hračka. Stačí dať cukor zmiešaný s trochou vody a len nechať to bublať, dokým sa cukor nespojí (toto sa naučíte ľahko odhadnúť).


Jediný problém je potom dostať to z tej panvice =D pretože s ním treba pracovať čo najrýchlejšie, keď chladne ale nie je ešte zaschnutý. Ja som svoj niekoľko krát ohrievala.


Bola to, nebudem vám klamať, piplačka. Robila som to prvý krát, neodhadla som množstvo, takže som sa sama učila ako karamel ťahať, ako ho dostať do požadovaného tvaru ...

Dokonca som náhodou našla úžasný trik - namočila som do nich mini piškóty a boli úžasné - chrumkavé a štýlové.



Do toho som potom dala taký tvarohový krém.


Na to nejaké to ovocie.

(Ak si všimnete, podarilo sa mi obkrúžiť karamelom aj kraje vajíčka)


No a k tomu šľahačka.


S trochou trpezlivosti a správnych ingrediencií to bude pastva pre oči aj pre žalúdok - koniec koncov, aj miska sa je.

Je to pokus-omyl proces.


Ale vie zabaviť a výsledok dokáže ohúriť.


Je už len na vás, či vám to za to stojí.

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.