štvrtok, júna 16

collage

Ak ma môj prvý rok na výške niečo naučil, tak to, že vyžiť sa dá aj z mála. Že kvality sa vzdávať netreba a v rýchlosti je krása. Naučil ma, že niet nad domácu kuchyňu aj to, že z núdze nemusí byť cnosť =D.

Nová škola zasiahla aj moje stravovacie návyky a v tomto krátkom, stručnom článku vám svoje skromné jedlá zhrniem.


Cestoviny sú zázrak. Aj keď nie sú domáce. Majú toľko spôsobov prípravy a ak sa rozhodnete, že vám nestačí len dvojminutový chleba so šunkou aj na obed, je aj relatívne rýchly na prípravu. Navyše môžete zašpiniť len jeden jediný hrniec, ak máte ten správny.

Stačí ich uvariť a pridať omáčku.

Tu som "kuchtila" a jednoducho zmiešala rajčinový pretlak a rozpustila mozzarellu.


Tieto sú napríklad z domu, moje možno prvé to-go.

Uvarené špagety, moja vlastná omáčka, kúsok tofu.



Syr. A zase syr. A možno aj bazalkové tofu.


Na niečom nešetrite - kvalitný olej je základ a vďaka mojej dvojici olivového a ľanového som vždy mala chuťovú bombu po ruke.


Plechovky nie sú najzdravšie ale zasýtia. Stačí primiešať tú správnu a s kúskom syra máte niečo slušné a rýchle na stole.







Raňajky sú vraj najdôležitejšie jedlo dňa. Raňajky tiež bývajú ráno, čo je časť dňa kedy sa nikomu nič nechce a najmenej vstávať alebo robiť alchýmiu v kuchyni. Ja som našťastie silne mierne závislá od krupicovej kaše a spolu a túto disciplínu som vyšperkovala na umenie.

Rada si tam pridávam vločky - stačí nájsť dobré ale rýchlo rozpustné, takže keď ich namočíte do mlieka tak za desať minút čo sa prezlečiete a pozriete e-mail už môžete vziať hrniec na šporák.

Prílohy a sladidlá sú nekonečné.
(Stačí sa pozrieť do správneho obchodu zdravej výživy)


Čokoláda sa ľahko rozpustí keď ju tam ponoríte.


Ovocie je náš priateľ.
(Aj vy ste si všimli, že to nie je kaša ale jogurt? =D)


A cereálie tiež nepatria len do mlieka, aj keď to môže vyzerať všelijako.





Určite nezabudnite, že netreba zľavovať z nárokov. Stačí pár dobrých surovín.

Ako maslový croissant, avokádo, citrón a samozrejme olej.



Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.