Blogovanie a písanie sú neoddeliteľné časti jednej a tej istej mince a keď príde na blogy o knihách, spisovateľstvo je len prirodzeným vedľajším účinkom.
A keďže sa v poslednej dobe venujem "len" písaniu, tomuto projektu (do ktorého sa môže zapojiť každý - pre viac info k Lyn) som jednoducho neodolala ...
Téma na január:
Spisovateľské plány
a predsavzdatia
1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?
Predsavzatia a to akákoľvek sú jemne povedané zhuba ľudstva. Sú to všetky nenaplnené nádeje a zruinované sny skoncentrované do jednej vety. Ja nie som typ, ktorý ich praktikuje a ktorým vychádzajú.
Ale každý jeden rok (každý mesiac, každý týždeň) sa vždy snažím mať jedno veľmi jednoduché ne-predsavzatie: písať, písať, písať. Nezáleží ani koľko ani čo. Ide o to niečo robiť a nestratiť kontakt so svojím dielom.
"Predsavzatie" som mala minulý rok ohľadne blogovania - písať recenzie, lebo zatiaľ čo recepty sem skáču takmer samy, recenzie som kvôli GR akosi ... nepovažovala za dôležité. A povedala by som, že sa podarilo.
2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?
Na písanie. Odpustenie (viď obálka pod) som zvládla za ... 4 mesiace? Skutočne necelých štyri až päť mesiacov? 60 000 slov určite nie je biblický formát a aj 50 shades by ma dva krát strčilo do vrecka ale príbeh sa uzavrel sám a netrval ani pol roka takže tomu vravím úspech ...
Ktorý sa pokúsim zopakovať. Mám ešte naplánované dva diely. Podobný rozsah. Už teraz to ide skvele, takže treba len písať, písať, písať. Ale dokončia sa kedy oni chcú. Netlačím to.
„Myslím si ... myslím si, že ľudia so smrteľnou chorobou myslia o niečo inak než my." premýšľam nahlas ale v tejto miestnôstke, v tejto situácií je to nielen správne ale sa to priam vyžaduje.
„Každý okamih je pre nich vzácny. Keď každý okamih môže byť tvoj posledný tak berieš čo ti život dá a berieš to aj keď vieš, že ostatných to zraní. Lebo oni budú mať ešte celý život nájsť si za teba náhradu. Ale ty budeš mať len ich.“
3. Vymenuj niekoľko oblastí, na ktorých chceš tento rok zapracovať (napríklad blogovanie, čítanie alebo iné)
Fúha .. Čas? Pridávať veci (lepšie povedané recepty) aspoň v tom mesiaci kedy ich nafotím =D? Čítanie u mňa minulý rok upadlo. Z 210 a 207 som prešla minulý rok na 147 ale minulý rok som tiež napísala knihu. Takže sa to snažím brať ako pozitívnu zmenu (a nemyslieť na tie dva mesiace dni intenzívneho pozerania seriálov/filmov).
Čo sa týka blogu, čitatelia sa mi dostávajú do popredia. Dúfam, že sa dostanú. Ja som nikdy nebola na propagáciu takže teraz sa snažím na úspech nečakať a priviesť (privláčiť) ho ručne.
4. Je v tvojom príbehu nejaká postava, ktorej by si chcela dať viac priestoru?
Tu budem asi jediná ale v podstate žiadnej. Aspoň nie v knihách, na ktorých pracujem. V ... prepracovanejších? Viac fantasy? Viac vznešených? knihách má človek celý svet a každá jedna postava je hodnou hrdinkou svojho vlastného príbehu.
Napriek všetkým pokusom sa mne podarilo napísať knihu z contemporary (žáner, ktorý moc nemusím) a tu mám len jeden (tri) páry, ktoré ma zaujímajú, aj keď sa snažím aby každá postava mala niečo do seba. Tí ostatný jednoducho nemajú tú správnu šťavu a povedzme, že písať o kňazovi (si super Ted!) je predsa len nad moje mentálne sily a schopnosť sa nesmiať a nekritizovať v kuse.
5. Napreduje tvoj príbeh smerom, ktorý si si na začiatku určila?
Ha, ha ... Ha. Ako vážne?
Akokoľvek nadnesene to môže vyznieť, moje knihy sú ako moje deti. Chvíľu som im síce vštepovala svoje lekcie a tvorila ich na svoj obraz ale od istého bodu som ich musela pustiť na slobodu, nechať im ich vlastný život a čím viac s nimi trávim času, tým istejší sú si svojím vývojom. Ja som bola tá, kto im dal ten prvý odraz, dala momentum a udala tón no potom som ako postavy odkázaná držať sa scenára, ktorý nemám pocit, že píšem ja. Je to strašidelné a nádherné zároveň.
Jeho prítomnosť mala byť nedôležitá ale iracionálne som sa cítila o niečo istejšie keď tam bol, akoby sa žiadna katastrofa neodvážila priblížiť a žiadny z problémov nebol dosť hlúpy aby sa nám priplietol do cesty lebo vedia, že on by ich dokázal zneškodniť len silou pohľadu. Vždy vyzeral akoby bola každá situácia plne pod jeho kontrolou, akoby bol život len obyčajnou rovnicou a on poznal všetky jeho špinavé tajomstvá.
Teraz pri druhej časti som "vymyslela" aj zvrat (úžasný, diabolský), ktorý dosť presycuje knihu (snažím sa naň príliš neukazovať). Na začiatku som o ňom ale určite nevedela, knihu som si predstavovala dosť odlišne a teraz keď sa veci vykryštalizovali (áno, sami to spravili) mám pocit, že presne toto je ten najlogickejší, najsprávnejší postup a to len mne trvalo dlhšie ho pochopiť.
Pre neho bol svet už niečo prekonané. Pochopiteľné a pochopené. Vedel že akcia znamená reakciu a vedel akú akciu podniknúť aby vždy dostal to čo chcel. Všetko mu dávalo zmysel, všetko sa dalo do rozumnej miery pochopiť a prekvapenia ho fascinovali nie pretože nezapadli do jeho vykachličkovaného, vymodelovaného sveta ale práve preto že predstavovali princíp, ktorý ešte nestretol a potreboval rozlúštiť.
Ja som bola jeho najnovšie prekvapenie. A on sa nechystal nechať ma odísť.
6. Vieš, ako sa skončí tvoj príbeh?
Jediné čo mi môj príbeh láskavo dovolil ponechať si je typ konca - nie jeho konkrétny záver. Zas toľko si do neho nedovoľujem. ALE musím sa pochváliť, že mi moja druhá dvojica prezradila o sebe viac, než tá prvá a viem čo sa stane (pre mňa novinka). Trochu to komplikuje príbeh, keďže zrazu mi prichádzajú (posielajú) nápady na scény, ktoré budú za polovicou/tri štvrtinou (už je pár z nich napísaných) a na konci budem celý príbeh skladať ako puzzle a veci do seba budú musieť zapadať no pomáha mi to dať realistickosť (hlavne hlavnému hrdinovi), ktorú by inak nemali.
-------------------------
To je koniec! Veľmi ďakujem babám, za príležitosť. Boli to podnetné otázky a už sa teším na druhý diel.
Ak by vás aj zaujímalo, napadlo mi pár nápadov na ďalšie otázky do nabudúceho čísla ale je to váš projekt takže ak by ste chceli, rada vám ich napíšem =).
