Rovnako ako počítač a život, aj recept sa dá heknúť.
Aj v jedle sú isté malé triky, ktoré dokáže z malička vykúzliť veľa,
z jednoduchého spraviť pochúťku a z prázdnej chladničky vykúzliť lahodný obed.
Na prvý návod tu máme "nechcelo sa mi ísť tých 500 metrov do obchodu" cestoviny.
Máme chladničku? Máte. Máte tam pár základných vecí? No, niečo tam určite je ... Máte mrkvu? Papriku? Možno naopak rajčinu? Možno syr zo včera? Možno vám sestra nechala plnú nádobku vädnúceho špenátu?
Pravdou je, že cestoviny nie sú náročné na prevedie a keďže sme my náročný na chuť, musíme sa do toho oprieť, pozbierať všetky normálne nekombinované potraviny čo pozostávali a dať ich spolu.
Cestoviny pred tým predvarte. Posypte ich korením. Nešetrite olej.
Pridajte zeleninu (kto by povedal, že paprika a mrkva sa kamošia?).
Pridajte syr. Pokaziť sa toho môže veľa ale všetko vám určite vyjde.
Výsledok bol prekvapivo chutný. A vyzeral ako biela púpava (tiež to vidíte?)
Bolo to poetické ...
A poučné.
Varenie niekedy skutočne nie je veda.
Ako priznávam bez mučenia, že sme mali aj tekvicu.
Nechápem prečo by mali niekto normálne doma tekvicu ...
A napriek všetkešj mojej snahe sa tekvica dala jesť len s tými cestovinami lebo samotná chutila príšerne (bola maslová - hokaido by bola úžasná).
Ale aj tú môžete skúsiť pridať.
Tu máme pizzu v malom.
Kto by nezbožňoval pizzu v malom?
Nikto.
Presne tak.
A s tou prípravou ako jak keby to bolo určené pre deti s rodičmi aby sa vaše ratolesti zapájali do loviaceho procesu nutrilizácie rodu homo sapiens a netreba na to veľa vecí ...
(chýbajú obrázky tvorného procesu, sú na mobile, strpenie)
Ja som k tomu dala na bok pár serepetičiek pretože duh, food styling folks ale samotné sú A.W.O.L.
Otrava v rodine je nemilá záležitosť.
Vidiac čo všetko vám vaši rodičia ponúka na tanieri
čo všetko chce vaša matka vydávať za poživateľné jedlo
človek má hneď chuť ísť do najbližšieho obchodného reťazca kategórie
fast food a poriadne sa napchať nezdravým, na tuky bohatým jedlom aby prežil
ďalšiu vlnu zdravej stravy aka "ty by som nedala ani svojmu psovi" (on je totiž mäsožravec).
Každopádne sme mali perkelt.
Tú vec čo má mäso a je nevhodná pre vegetariánov a lá moi (akože pre mňa).
Ako vážne?
Vážne...?
Takže som pekne poprosila či nemôžem len tie halušky
A s trochou nádeje, snahy, šikovnosti no a pre istotu aj vajíčka a špenátu som premenila túto sušenú rajčinu na hotové jedlo, vhodné na priamu konzumáciu.
Ale keď už sme u tých fast foodov, môj brat ich zbožňuje.
Tak ako som ich ako menšia mala rada ja.
Tak ako ich ja teraz nemôžem a nechcem cítiť a často v nich ani nedokážem jesť.
Teda, tak úplne asi nie ...
Ale keď si zmyslel, že chce ísť do makdonAldu na cheesburger, namiesto prevrátenia očami a povzdychov (či skôr hneď za nimi) som spravila dohodu.
Bude cheese aj burger ale bude odo mňa.
Takže som šla kúpiť zeleninu.
Spravila tomu mäsožravcovi aspoň takýto rezeníček.
Všetko dala do "originál" žemle (by tesco).
Dala som piecť hranolky takto a v strede asi pečenia som pridala tieto žemle pokryté syrom. Smart, no fón?
Bola to akási amatérska verzia (bez chemikálií to chutiť rovnako nebude) ale zjedol to.
Čo je to jediné čo som chcela.
A bola aj verzia pre vegetariánov.
Takže dvojitá výhra.
Sladká, sladučká bodka na záver.
Máte radi čokoládu?
Ja viem, že hej.
Máte radi teplo?
Určite.
Máte radi horúcu čokoládu?
Jasné.
A nechcete platiť nehorázne prachy za 100 ml v kaviarni?
No nekecaj a daj to sem!
Táto čokoláda vznikla jednoduchým zmiešaním 100 čokolády na varenie za 60.
K tomu maslo.
Mlieko.
Dosť kakaa.
A na to som si pomlela čokoládu
a na boku spenila mlieko a bolo to
to
die
for.
Tot bol môj predhlý zoznam ako si haknúť stravu na svojom tanieri než vám utečie.
P.S: ak som znela predramaticky a inak icky, vedzte, že namiesto pachorenia sa so 100 fotkami som mala písať takže sa to odráža sem
Post.P.ostScriptum:
Ďakujem za pozornosť.
