96% ľudom, ktorý túto knihu prečítali sa páčila.
Keby som bola in-the-closet gay a práve sa chystala priznať, toto je kniha, po ktorej by som šla.
Keby som mladšia, menej skúsená a viac na contemporary, toto by som zbožňovala.
Keby som neverila v nudnosť príbehov a osobných detailoch ...
Jednoducho, keby som nebola ja a nemala všetky tie očakávania .........
Sorry, Simon, asi ani tak by to medzi nami nefungovalo.
Simon je gay. Ou. Nikomu to nepovedal. Ach. Je nervózny povedať to niekomu. Ou, ou. Má kamošov. Áaá. Má cool rodičov (čítajte super kamošov čo mu môžu dať zaracha). Úuu. Zrazu sa jeho nudný život zmení v ... no, inak nudný, emocionálne kto-vie-prečo nabitý život. Pa, ba dúúm.
Ale ona ... no ..., viete ... páči sa mi.
Nebola zlá.
“This is your thing, Simon.”
“But you’re entitled to your emotions,” I say.
I mean, if there’s one thing I’ve learned from having a psychologist for a mother . . .
Ja viem, že mám právo na svoje emócie. Ale on nebol zlý. Bolo dokonca taký aby sa s ním stereotypný knihomoli mohli stotožniť.
I take a sip of my beer, and it’s—I mean, it’s just astonishingly disgusting. I don’t think I was expecting it to taste like ice cream, but holy fucking hell. People lie and get fake IDs and sneak into bars, and for this? I honestly think I’d rather make out with Bieber. The dog. Or Justin.
No a tie jeho myšlienky ...
“Okay, and it’s so weird, right, because we have all these ancestors from all over the world, and here we are in Garrett’s living room, and Martin’s ancestors are from Scotland, and I’m sorry, but Leah’s are totally from Ireland.”
“If you say so.”
“And Nick’s are from Israel.”
“Israel?” says Nick, fingers still sliding all over the frets of the guitar.
“They’re from Russia.”
So I guess you learn something new every day, because I really thought Jewish people came from Israel.
“Okay, well, I’m English and German, and Abby’s, you know . . .”
Oh God, I don’t know anything about Africa, and I don’t know if that makes me racist.
“West African. I think.”
“Exactly. I mean, it’s just the randomness of it. How did we all end up here?”
“Slavery, in my case,” Abby says.
No nie je on proste bazénik roztomilosti?
Veď nadáva.
And fucking fuck.
I need to shut up.
I needed to shut up about five minutes ago.
A ako krásne všetci reagovali na jeho priznanie. Ako krásne sa k tomu postavil a ako v pohode to bral, no nie? NIE?
And it isn’t a total disaster. Some people sort of whisper and laugh. And a couple of people randomly give me these huge smiles in the hallway, whatever that means. These two lesbian girls I don’t even know come up to me at my locker and hug me and give me their phone numbers. And at least a dozen straight kids make a point of telling me that they support me.
One girl even confirms that Jesus still loves me.
Simon vs. the Homo Sapiens Agenda (Becky Albertalli)
- Your Highlight on Location 2076-2077 | Added on Saturday, January 9, 2016 5:04:20 PM
Pravdou je, že Simon je divoko zbožňovaný, nenormálne aj na väčšinu pomerov. Láme srdcia aj cynikom aj ino-vercom/žánrovcom. Veď aká je pravdepodobnosť, že patríte do tých 4 percent, že?
No pre mňa bol Simon sklamanie.
Mám veľkú chuť nájsť svoje očakávania všetkých druhov a poriadne im vynadať lebo toto nebolo na čom sme sa dohodli. Medzi očakávaniami a nádejami by mala byť harmónia, keďže bez nádejí si knihu na čítanie nevyberie človek a prílišné očakávanie veci zruinujú. Simon mal byť roztomilý, nemal sa vždy chovať ako baba s PMS. Nemal s nami zdielať všetky svoje pocity a sem tam tam hodiť opis akoby to je všetko čo je na knihe zaujímavé.
Simon je dobrý.
Odporúčam ho.
Čítanie som si miestami užila a v podstate neľutujem príliš jeho čítanie.
Žiadne ALE.
Faktom ostáva, že Simon bol lavína pocitov, o ktorých sa celý príbeh točil. Jeho pocty ohľadne nového gay-komoša Blua. Jeho dvoch moc sa nemusiacich kamošiek. Jeho hrania v divadle. Jeho rodičoch. Jeho sestrách. Jeho učiteľoch. Je vôbec možné cítiť toľko emócií za sebou? Nemalo by to byť nelegálne? Alebo zakázané diétami? Fyziologicky nemožné až nezdravé?
Simon mal charakter. Mal isté zaujímavé tiky a bol aspoň 2,5 dimenzionálny, určite nie plochý. Ale všetko to prehlušil ten zbytok. Ako včera som čítala Princeznine denník - viete, tie od Meg Cabot čo majú super filmy a kde knihy sú nudné, teenagerské a ufňukané. Tá podoba medzi nimi ani nie je smiešna, Mia. NIE. JE.
Väčšina kníh má jednoducho zápletku. Tu bol jedinou zápletkou - jediným problémom nutný riešenia bol Simon. On bol jediná vec, ktorá potrebovala opraviť. A ja som si dosť istá, že tak v knihe byť nemá.
Väčšina kníh má jednoducho zápletku. Tu bol jedinou zápletkou - jediným problémom nutný riešenia bol Simon. On bol jediná vec, ktorá potrebovala opraviť. A ja som si dosť istá, že tak v knihe byť nemá.
Jediným trochu pútavým prvkom bol ako inak Blue a od istého momentu (keď to prestalo byť vlažne nudné) čítanie cítilo akoby som sledovala niekoho opitého šoférovať a len čakal kedy príde to BUM.
Keď už hovoríme o Ňom, bolo to o ničom.
Píšem knihy z 89% založených na rozhovoroch. Oni dvaja? To nebol rozhovor! To bola asi najtrápnejšia, najsladšia láska na prvý klik vôbec. Pár vtipných historiek. Detaili zo života. A všade emócie a emócie a neistota. A trápnosť.
A Blue? Ja mám hrozne rada modrú. Vážne žeriem slovné spojenie feeling Blue. Ale tiež z toho nejdem urobiť knihy len preto, že žijem a zrazu sa môj život zdá och tak komplikovaný ...
Dobre, dobre. Teraz sa asi pýtate prečo by ste to mali prečítať. Moja odpoveď je za a) so Simonom sme love-hate, mňa sa nepýtajte b) väčšina ľudí je normálna a reaguje ako sa patrí.
Moje odporúčanie teda znie - povedzte nie očakávaniam.
Povedzte nie pokazenému dojmu.
A pokojne si prečítajte túto knihu.
