Knihu som si vybrala na základe odporúčania dočasnej učiteľky angličtiny
ktorú som si v rýchlom čase obľúbila. Práve ona spomenula slávnu Zlodejku kníh, vyzdvihujúc
ako na ňu zapôsobila a jej postrehy čo sa týka prekladu ma prinútili prečítať si ju v angličtine aj keď je už preložená.
A vyrazila mi dych.
Hneď prvou zvláštnosťou je rozprávač. Smrť. Inteligentný, všímavý, niekedy unavený, poeticky sa vyjadrujúci "muž-žena" - bytosť stojaca nad všetkým.
Liesel, hlavná postava bola taktiež netradične obyčajná. Odvážna aj vnútorne ustráchaná, inteligetná no nešikovná. Úprimná, držiac v sebe mnohé tajomstvá, verná no nezávislá. Práve jej záľuba v knihách ma prekvapilo milo aj nemilo. Čakala som nadšenca, dostala som mladučkú sirotu čo dokáže ledva čítať. Čakala som umelca a dostala som nemeckú dievčinu, pre ktorú sú slová lepšie než chleba.
Povedzte však, čítať ako svoju úplnú prvotinu návod na správne kopanie hrobov?
Čo ma hlavne odrádzalo, dôvod prečo sa mi nedostala do rúk skôr je jej téma vojny. Pamätám si tie dni, ten jeden deň v panta rei kedy som si ju nevybrala ako by to bolo včera. Práve názov - zlodejka kníh - ma prinútil vytiahnuť ju z police a práve anotácia a obal boli dôvod prečo som ju vrátila späť.
Nemecko je ovládané Hitlerom a Zlodejka si striedavo uvedomuje závažnosť situácie. Smrť je všade. Doslova. Liesel stretáva niekoľko krát, esenciálny je však pre príbeh jej denník:
“I have hated words and I have loved them, and I hope I have made them right.”
Autor nemá potrebu napínať. Koniec sa dozvieme už niekde v strede. Pri dobrých knihách, hlavne pri tých najlepších nikde nejde o koniec.
Ide o tu cestu.
“It was a Monday and they walked on a tightrope to the sun.”
Nepolepšíteľný, Rudy čo chytí za srdce, nezamestnaný briliantný Pápá, milujúca nadávajúca Mamá, jemný žid-bývalý boxer spávajúci v pivnici, takmer nemá starostka s knižnicou ... Každá z postáv je sama o sebe unikát. Každý je nadprirodzený vo svojej vlastnej realite.
“I wanted to tell the book thief many things, about beauty and brutality. But what could I tell her about those things that she didn't already know? I wanted to explain that I am constantly overestimating and underestimating the human race—that rarely do I ever simply estimate it. I wanted to ask her how the same thing could be so ugly and so glorious, and its words and stories so damning and brilliant."
Markus nevsádza len na svoj jedinečný štýl, slová čo vám svojou krásou vypália dieru do hrude. Má postavy. Má svoje ošarpané, láskyplné prostredia - Himmel street, má svojho úžasného rozprávača, má dar povedať každý detail v ten správny čas.
Privedie vás do úžasu,
zahltí nervové zakončenia, ovládne slzné kanáliky aj pošteklí centrum
smiechu.