Každý deň sa vezieme papierovými autami do papierovej práce, vytvárajúc papierovú budúcnosť pre papierové deti z Papierových miest. Staviame základy svojich životov na pieskovom brehu, nevidiac vlnu ktorá nás v ďalšej sekunde zavalí. Vytvárame zrkadlá a márne utierame svoje sklá, nevidiac si na špičku nosa, vraviac si že dovidíme až na koniec vesmíru.
Úvod - Pred čítaním
Sú veci nad ktorými dlho nepremýšľate, lebo to jednoducho
nie je potrebné. Som hladný, najem sa, prepadám, učím sa a keď vyjde kniha od
Greena, pochopiteľne si ju hneď kúpim. A to platí aj u mňa, vášnivca so
stovkami kníh na konte, čo väčšinou číta na svojom tablete stiahnuté knihy.
Viete, tohto Johna (jeho oficiálna stránka) Greena (goodreads) pozná veľa ľudí. Pre nás
literárnikov je to pojem a aj pre laikov čo radšej idú do kina jeho meno niečo
znamená. Viď jeden z dôvodov prečo som si ho kúpila. Veľa fanúšikov
vytvára na vydavateľstvo tlak - preklad musí byť kvalitný a obálka pekná takže
netreba čítať v aj + pribudne mi kráska do zbierky.
Že či mi napadlo, že sa mi to nebude páčiť? Ale choďte! A či
mi napadlo či sa dokážem sústrediť aj keď z nej robím profi recenziu?
Ale no
tak, je to predsa Green ...
Jadro
(Nebudem vám sem dávať anotáciu - tú si môžete prečítať všade alebo aj tu.)
Je pre mňa ťažké presne vystihnúť, prečo je Green také eso?
Je to jeho štýl písania? Alebo má tak super postavy? Možno to má na svedomí
dej. Úprimne, asi je to od každého troška no od ničoho poriadne.
Pri jeho knihách sa totiž nedá nudiť. (Česť výnimkám čo
tento žáner nemajú radi). Ako pri ceste autom sú tu kopce aj rovinky, stromy aj
lúky no každá molekula toho prostredia vás opantá.
Realita v ktorej táto kniha žije je našej veľmi podobná
no vnímame ju jeho očami. Greenovimi unikátnymi očami pesimistického rojka. Hrá
sa slovíčkami ako mačka s myšou, kuje ich do dokonalosti a s nimi
vytvára svoj alternatívny vesmír.
Príbeh má dve roviny a tak sa dá aj čítať. Na jednu
stranu je tu Quentin, jeho priatelia a jeho život. Na druhú stranu sa
filozoficky zaoberá životom a ľuďmi. Sú to, povedala by som, kozmické
zákony v rúške príbehu a je len na vás ako hlboko chcete zájsť.
K postavám ... Tu akosi nastáva ten problém a dovolím
si porovnávať ale nebojte sa, len s jeho ďalšími dielami. V Na vinesú hviezdy bolo ľahké obľúbiť si vlastne každú postavu, dokonca ich obdivovať
za odvahu s akou žijú. V Kam zmizla Aljaška máte chalana čo nevie čo
zo životom a záhadnú Aljašku čo sa zdá super no je to istým spôsobom len
obyčajná troska. V týchto momentoch keď si uvedomíte, že jednáte s anti-hrdinom,
hlavnou postavou čo nerobí nič moc hrdinské sa niečo vo vás láme a búri.
Nechcete aby boli tak prostý, tak zúfali ... tak reálny. Vtedy si uvedomíte, že
taký je život. Nemôžu byť dokonalý. Sú divný, život je divný a je len na
vás či to zbalíte alebo hrdo kráčate ďalej.
Áno, Johnovu knihu by som prirovnala k umeniu. Každý si
z neho zoberie niečo iné.
Margo bola skutočne super Aljaška. Asi len viac filozofická
a menej prechlastaná ale rovnako divá a divná. Quentin nebol naopak žiadny Miles. Jeho
nudnosť, spokojnosť a skutočné prijatie života bola asi jeho najsilnejšou
stránkou. Napríklad jeho vzťah ku škole – na jednu stranu nechce vymeškať ani
deň, na druhú stranu na hodinách len zazerá na hodiny kedy konečne zazvoní.
Jednu líniu zaujímavosti predstavovala Margo a jej záhady.
Aby som nespoilerovala, príbehom sa tiahne takmer detektívna línia, kompletne s hľadaním
indícií a vyšetrovaním.
Práve pre túto kvalitu, neochotu odtrhnúť sa od príbehu
pretože aj keď niekedy nemá strmý spád, každá strana je úžasná, chcete vedieť
ako to pokračuje a skončí ale ľutujete svoj postup, ľutujete koľko málo
času vám zostáva dokonca lebo vy chcete viac.
Poznámka pod čiarou – páčila sa mi jeho učiteľka literatúry,
dvoj/trojstranová postava.
Kniha sa celkovo delí na časti. Prvá je najkratšia a hovorí
trochu o Quentinovom alias Kvéčkovom detstve, taký úvod do deja. Zbytok je
delení tématicky. A načo vám toto hovorím?
Tesne pred treťou časťou pomyselne všetko padá. J.G to
zobral pevne do rúk, všetko naberá obrátky, od akcie vám praskajú nervy a vy
sa smejete (mňa boleli kútiky úst) a neviete odlepiť ruky od knihy. Je to
jazda a potom, po tomto šialenom príde koniec.
Záver – konečné zhrnutia
Aj keď máte celú knihu pocit že život je vlastne falošný a
bez zmyslu, úplne na konci žijete každým nádychom, každou milisekundou a máte
chuť sa robiť bláznivé veci lebo život nie je dokonalý ale je tu a teraz,
je náš a je len na nás ako si ho zariadime a treba ho hltať hlbokými
dúškami.
Nemyslíte na to ako kniha skončila. Ako ukončil príbeh.
Nezáleží vám (až tak) na tom kto čo získal, kto sa zmenil ... Ste plný, spokojný ako po
dobrom jedle a ako po dobrej knihe ju máte chuť odporučiť všetkým známym.
Príde pocit. Možno príde prázdno, možno smútok, možno túženie za niečím lepším, možno aj lepšie pochopenie sveta okolo nás .... Možno príde pocit, že svet sa zmenil alebo aj uvedomiť - on je vlastne rovnaký. Len vaše vnímanie je fundamentálne zmixované, realita dáva o trochu viac ne-zmysel. Green, jeho dielo a posolstvá vás ale neopustia. Zostanú. Až dokým .... až dokým nebudú vaše, až dokým sa nimi nestanete.
...
1 číča za filozofiu
1 za štýl
1 za postavy
1 za všetky tie pocity
a
1 za pravdivosť
Odporúčam
