Starec a more versus Divergencia. Obe sú to populárne diela, napriek tomu ich rozdieli sú až priepastné. Podľa mňa je to ale klasika proti modernej klasike. Obe diela majú svojich fanúšikov. Obe diela sú kvalitné.
Napriek tomu mi včera pri objavovaní zákutí knižného blogerstva padla do oka jeden blog kde sa autorka dosť kriticky vyjadrovala k dnešnej literatúre a tento článok bude práve tým - reakciou.
Literatúra ako odvetvie ľudskej spoločnosti a jej snaženia o rozvoj prešla rokmi mnihými premenami. Od takej Antigony cez Dona Qujichota až po Tolkiena. Pre moju odpoveď však zájdeme na začiatok, na úplné prapočiatky a zamyslime sa nad významom kníh dnes v porovnaní s minulosťou.
Prvým dôvodom vzniku písaného textu bolo so najväčšou pravdopodobnosťou šírenie informácií. Kresby na steny zastarali a tak bolo treba niečo podrebnejšie. Na pergameny sa v krátkosti zapisovala história, rôzne štatistiky, úradné listiny ako oznámenia cisárov, modlitby, didaktické čiže náučné texty atď. Najstaršou z literatúr je a egyptská a sumerská
Mytológia bola výraznou súčasťou života ľudí od momentu kedy prešli z
jaskýň do obydlí ale v tej dobe nebolo potrebné písať to čo sa každý
učil už od malička. Bežný ľud si vystačil s ústou formou predávania správ - klebety sú koniec koncov často rýchlejšie než moderné sociálne siete. Touto formou sa šírili aj náučné "rozprávky" a legendy. Rozmach mytológie, mnohoregionálny vývoj a jej rozmanitosť predznamenal
spísanie rôznych báji a povestí čoho výsledkom bol napríklad Epos o
Gilgaméšovi.
S osvetou a zvýšením kultúry vzdelanosti prišla potreba spísať získané vedomosti a týmto spôsobom ich šíriť ďalej. Z najvyšších miest prechádzali záznamy k prominentným občanom ako boli kňazi či sofistom - učitelom múdrosti. Napríklad v Číne okrem filozofia a histórie pojednávali literatúra o rôznych vojenských stratégiach alebo technikách poľnohospodárstva
Dovolím si tieť spomenúť ako takú pikošku filozofov - milovníkov múdrosti ktorý toho "papieru" pri bádaní spotrebovali určite dosť. Ich vznik a ciele ma zaujali na hodine občianskej a fascinácia doteraz neodišla.
Grécko splodilo aj také diela ako je Ilias či Odysea. Veľmi známe diela zobrazujúce hrdinov a ich rôzne cnosti.Filozof je človek – teoretik, ktorý stratil v určitej oblasti svojej osobnej životnej skúsenosti pocit samozrejmosti. Vzniká mu otázka, ktorej s využitím iba svojho rozumu čelí ako filozofickému problému. Stavia si ciele a používa logické metódy či postupy uvažovania.
Okrem vládcov, úradníkov a vyššej vrstvy sa písaný text pre bežných občanov stal zaujímavým až o mnoho neskôr v podobe poučných príbehov.
Biblia je podľa mňa ďalším vývojovým stupňom, bodom zvratu kedy bola napísaná kniha pre "plebejcov" na poučenie, prevýchovu, povznesenie ducha. Práve Ježiš, či už ho beriete ako historickú postavu alebo nie, vymenil "oko za oko" za "miluj blížneho akom seba samého" a toto posolstvo rozširoval práve medzi obyčajných ľudí.
Stredovek už len opakoval rôzne žánre - modlitebné texty pre duchovných, poučné pre obyčajných, oficiálne dokumenty pre vládnúcu triedu, história či filizofia pre vzdelaných ...
Pre čitateľov ako sme teraz my bola literatúra nástrojom vzdelanosti. Knihy pre zábavu sa zrodili až v momente keď si ľudia potrebovali oddýchnuť od svojho úmorného života, zažiť niečo nevídané bez nutnosti pohnúť sa z miesta.
Čím viac civilizácia napredovala, tým viac napredovala aj literatúra. 18 storočie - Tisíc a jedna noc, Robinson Crusoe. 19. storočie Charlotte Bronte, Charles Dickens, Jane Austen, Oscar Wild ... 20 storočie a Franz Kafka, George Orwell, Erich Maria Remarque
Práve tieto storočia sformovali literatúru do podoby v akej je dnes. Práve o tomto období písala aj spomínaná autorka.
“Classic' - a book which people praise and don't read.”
V dnešnej dobe sa literatúra delí na odbornú a na beletriu a práve beletria má človeka pobaviť. Povzniesť. Dojať. Vytrhnúť zo všednosti.
A ak pri tomto stratí hlboký zmysel? Ak po prečítaní nie ste zachmúrený, zamyslený - je to zlé? Je zlé odpovedať na potreby uponáhľanej dobe a poskytovať v literatúre oddych, inšpiráciu, poskytovať zábavu, paranormálne, nevysvetliteľné. Poskytnúť možno prchavý no silný zážitok plný širokej škály emócií??
Samozrejme uznávam nepriaznivý vplyv trhového hospodárstva a konzumu "kvalita za kvantitu" - dáva to však väčší priestor uchytiť sa a tak ako rastie počet obyvateľov, rastie aj logicky počet kníh. Nikdo vás nenúti čítať čo vás nebaví a pri tomto množstve si určite každý nájde čo ho baví.
V tomto platí pravidlo - každému čo jeho jest. Ak sa vám páči tento typ literatúry, princíp ľadovca ako to nazvala naša učiteľka kde sa vám už po jednej strane skratováva mozog, potom prosím, nekritizujte ostatnú literatúru. Každá literatúra má svojich priaznivcov a každý máme iný vkus.
