Toto je druhý diel článko-série o post-apokaliptických svetoch. Prví diel nájdete TU
What went wrong? bola vojna
Hry o život sú v mojom výpočte krásnym príkladom skvelej YA post-apo hneď s niekoľkých dôvodov a aj keď som osobne niektoré veci nemala rada, z tohoto uhla pohľadu akosi nemám čo vyčítať.
Prežili: U.S.A
Spoločensko-politické usporiadanie: Sektory + Capitol
Stav: príšerná chudoba až príšerné bohatstvo
Technológie: dosť dobré
Hlavný hrdinovia: teenageri čo sa vzoprú systému
Hry o život sú v mojom výpočte krásnym príkladom skvelej YA post-apo hneď s niekoľkých dôvodov a aj keď som osobne niektoré veci nemala rada, z tohoto uhla pohľadu akosi nemám čo vyčítať.
Katniss je obyčajné dievča, možno o niečo silnejšia, o niečo zodpovednejšia, šikovnejšia než jej rovesníci no časy sú ťažké v sektore ťažby a Katniss sa jednoducho stala tým, čím bolo treba. Jej postup k sláve - dôvod prečo je hlavnou hrdinkou je nielen uveriteľný ale aj realistický. Katniss kričí, jej sestra plače a za chvíľu je odvedená preč a ide bojovať o holý život.
Už od začiatku krásne vidíme celú typickú paletu post-apo žánru: beznádej a príšerné podmienky, diktatúru, nedostatok slobodnej vôle a k tomu malé rebelstvá. Katniss započne revolúciu no na čom skutočne záleží - ona si to nevybrala. Je to veľmi dobre premyslený sled udalostí, ktorý z tejto teenagerky spravia ikonu bez toho aby to vyzeralo, že náhodný teenageri zachraňujú celý svet (teda aspoň USA čo je pre nich asi celý svet).
Čo sa pokazilo? Ľudia sa pokazili a systém je krutý. Nejde však neobdivovať akúsi spoločenskú pravdivosť - tú nelogiku kedy 90% chudobných stále dokáže veliť bohatá elita. Ešte k tomu to ani nie je elita - je to elita elity, tá, ktorá vie čo robí, nie tá ktorá berie Hladové hry ako zábavu ale tá, ktorá vie presne čo to s ľuďmi robí a využíva práve ten strach.
Technológie opäť akosi slúžia účelu a najpremakanejšia je tu práve Aréna smrti. Je to čiastočne romantická kniha o vzniku rebelskej vojny kde hlavná hrdinka je len katalyzátorom - dôležitým koliečkom no nie zdrojom revolúcie, je teenagerská ale bez zbytočných emócií a odráža rovnako dobu ako aj jej život.
What went wrong? znečistenie
Prežili: U.S.A
Spoločensko-politické usporiadanie: The Reestablishment (tyrania)
Stav: smutný, smutný ...
Technológie: who cares??
Hlavný hrdinovia: nepriatelia čo zvrhnú vládu
Shatter me je akosi na pomedzí skvelo prepracovanej a preromantizovanej dystópie. Pri jej prvom čítaní som mala pocit, že som práve našla najúžasnejší, najdokonalejší kúsok literatúry ale prešlo ma to a aj keď to nie je ideálne, nie je to ani úplne beznádejné a príbeh je tak zmesou búrlivých.
Hlavné zameranie pripadá hneď od začiatku na Juliette - jej psychiku, jej malú celu a jej minulosť. V dystópiach môže byť takéto zameranie čisto na osoby degradujúce a kniha môže upadnúť na len-o-niečo-viac než romantický román. Tahereh má však hneď od prvých straných štýl.
A to doslova.
Jej slová, tá vetná skladba, prečiarkovanie a metafory - tie opisy a spôsob vyjadrovania, to je to čo mojim ušiam znelo ako hudba, najsladšie verše, ktoré ma doteraz vedia dostať na kolená. Tahereh má dar slova a tie prvé - obyčajné no podľa mňa tak úžasne napísané kapitoly sú dobrým, aj keď jednostranným úvodom celej trilógie.
Po pekných slovách však autor musí ísť na vec a človeku je jasné, že viac ako na systém sa zameriavame na pocity, na motívy a na psychológiu postáv a po väčšinu série hlavne na psychológiu Juliette. To ako sa Juliette díva na tak obyčajnú vec ako ľudský dotyk. Jej schopnosť prispôsobiť sa, zraniteľnosť a viera v ľudstvo. Uberá to knihe? Určite. No len do tej miery, že namiesto dramatickej dystópie tu je dosť romantická, na emócie hrajúca teenagerina.
ALE Čo sa pri tomto žánri stáva a tu nestalo - Juliette nie je zrazu super hrdinka, odhodlaná zachrániť celý jej svet (čo je stále len USA). Do odboja sa zapletie akosi náhodou - vyberú si ju sami a dá sa prirovnať v tomto ku Katniss keďže aj ona "povedie" revolúciu, ktorú nezaložila a aj vďaka nej vyhrá nový režim, ktorý nebude viesť.
Veľmi zaujímavý je tu aj pohľad na hlavného hrdinu - Warnera aka Aarona. V prvej knihe som ho neznášala, v tretej silno rešpektovala. Aj jeho psychologický profil tvorí značnú zaujímavosť knihy a práve na jeho uveriteľnosti pre čitateľa často stojí otázka ako moc sa vám séria bude páčiť. Pre niektorých to bolo fatálne zranenie no iné sa cez to preniesli a aj keď sa mi vôbec nepáči čo spravila autorka s Adamom, bola som ochotná to pochopiť.
Čo tiež nemôžem uprieť je pekná škála hrdinov - nielen hlavných ale aj vedľajších postáv a nemôžete mi uprieť, že Kenji je zlatíčko.
Technológie pokiaľ viem nehrajú vôbec žiadnu rolu. Svet je tak v troskách, že jedlo je vzácna komodita, nieto ešte lietajúce, hlasom riadené stíhačky takže v tomto smere nula bodov. Je to negatívum? To je už ale iná otázka. Spoločnosť bola zničená, väčšina ostatných "civilizácii" sa však spamätala a sú technologicky vyspelejší zato tu veľmi nepostúpili. Je to pravdivejšie? Tým, že skaza a vojny väčšinou neprajú pokroku? Alebo práve naopak je skôr divné, že všetko je zastarané?
Shatter me je osobná odyssea, prerod utláčanej, nepochopenej dievčiny s nebezpečným darom a len malej miere tu vidíme ten zaujímavý zvrat kedy hlavnými veliteľmi štátu sú vojaci a militantná sila je hlavnou a vo vedení. Je však zaujímavé si uvedomiť, že vojaci alebo nie, absolútna väčšina dystopických vlád je synonymom tyranie.
What went wrong? ľudia a ich chamtivosť
To by sme mali ďalšie tri príklady.
Prežili: Amerika
Spoločensko-politické usporiadanie: militarizované
Stav: pod krásnym povrchom príšerný
Technológie: dobré
Hlavný hrdinovia: z opačných svetov
Na Legendu som sa tešila ako malá - veľa dobrých reakcií a celé mi to prišlo tak na úrovni ale momentálne si sotva pamätám o čom to do kelu bolo. Oukej, máme tu trochu iný spôsob vlády. Oukej, hrdinovia stoja na úplne opačnej strane. Oukej, je to akcia a vidno celý systém a jeho fungovanie. No úprimne? Bola to nuda.
Poďme ale objektívnejšie.
June a Day nie sú vôbec zlý v porovnaní s akýmkoľvek YA hrdinom. June ma samozrejme vymytý mozog a Day je také ten fénix čo sa z chudoby vyšvihol nad priemer. Obaja svojim spôsobom obdivuhodný. Obaja sedia do knihy.
Potom je tu to tajomstvo. Och, ach, spoločnosť nie je tak dobrá ako sa zdá. No nehovor. Metias je dobrý spôsob ako vľetko odhaliť. Páči sa mi to. No stále som sa preto nevedela nadchnúť a prvok tajomnosti na mňa teda nezabral, aj keď tam je a celkom pekný.
Podobne ako Shatter me tu máme veľmi silnú prevahu vojenskej populácie, tentoraz ale skôr preto, že všade zúri vojny a je to pochopiteľné.
Slamy a tá chudoba sú typickým prvkom, ktorý si autorka očividne neodpustila no ak je polovica spoločnosti vojaci čo môžu kedykoľvek zomrieť a druhá polovica chudobná špina, ktorou všetci opovrhujú - pre koho sa to vlastne tá sloboda chce vybojovať? Je to faktor, ktorý si len málokedy všímame. Divergencia bola fungujúca spoločnosť civilistov tak ako aj v Delíriu, Naprieč vesmírom a v Shatter me. Bojovalo sa za ľudí. V Hunger Games stačilo zachovať úroveň v Capitole ale tu?
Ani tu nenachádzame zázračných teenagerov, čo proste zachránia svet, len k tomu dopomôžu a technológie vôbec nie sú na zahodenie, hlavným je tu však osud tých dvoch - už od prvých strán kedy sú nepriatelia až po ten posledný moment kedy majú len jeden druhého. Jediná prekvapivá vec je koniec.
Viac než bežne akcie, trochu iná vláda, zápletka a prostredie a ľudia - Legenda nepatrí k mojim najobľúbenejším no do smetného koša nepatrí už vôbec a do sveta dystópie niečo prináša.
-------------------------------------
Teším sa na ďalší diel a dúfam, že sa vám tento páčil.
