Ako sa dá postrehnúť z minulých príspevkov, práve začínam na vysokej kde som dúfala nájsť pomoc ohľadne písania a literatúry ako takej keďže aj niektorým mojim knihám akosi chýbala iskra, akú som do nich vo svojej hlave vložila.
Rád a tipov na písanie by nebolo málo - veľa spisovateľov ich na svojich stránkach ponúka, nie pár stránok je zameraných na pomoc spisovateľom, knihy ako písať tiež existujú ...
Problém?
Neberiem ich. Je to, verte mi, nanajvýš frustrujúce ale nebola som schopná do svojho písacieho štýlu zakomponovať žiadnu (nanajvýš pár) z nich.
Dobre ale čo tá ma so mnou?
Mnohý z vás si túto otázku páve/už položili. Áno, osobné články pointu alebo prínos nepotrebujú no napriek svojej nedávno znovuzrodenej hovornosti tento článok nebude dúfam len mojim vyrozprávaním ale skôr úvod k niečomu lepšiemu - väčšiemu.
K praktickým radám a zaujímavým zamysleniam - k sérií článkov, ktoré mne aj vám dúfam pomôžu lepšie pochopiť zákutia literatúry a možn aj poodkrývať svojho vnútorného kritika a filozofa.
V poslednej dobe moja umelecká duša akosi stíchla pod nátlakom veľmi nástojčivej reality ale pomaly sa zviecha a aj keď väčšinu svojej kreatívnej energie plánujem využiť na svoju takmer-samo-sa-píšucu knihy, dúfam aj v precvičenie verejnejšieho rázu a dúfam, že sa toto moje vyjadrenie zapáči aj vám.
I am affraid english-speaking readers may benefit a little more from these but not to despaire, they will be written in my dear, native language as the audience (as textbook said) is immportant part of the equation called writing.
Toť odo mňa po tom náročnom mesiaci vše. Ďakujem za pozornosť.
