utorok, októbra 27

Charley Davidson


9565045

Recenzia na sériu od Daryndi Jones



Charley je smrťka. Síce nemá kosu a čierny plášť s kapucňou má skôr tá divná bytosť čo ju prenasleduje už narodenia ale je skutočná, duše prevádzajúca, mŕtvych vidiaca smrťka. Má celkom normálny život. Má otca policajta, ktorému pomáha riešiť prípady. Má sestru. Skvelú najlepšiu kamošku. Obľúbeného strýka. Sebeckú macochu. Ale potom sú tu tí mŕtvy. A Veľký Zlý. A jej život práve naberie pekne šialené obrátky.

Viete, s touto sériu mám veľmi zložitý vzťah. Veľmi premenlivý vzťah. Niektoré časti by som dala na listinu Všetci-by-mali-prečítať a iné ... ani moc nie.

Prvá kniha.

8788554

Tú som čítala už dávnejšie a v češtine ale poviem vám, po prečítaní som mala veľmi jasné pocity, ktoré sa dajú zhrnúť jedným slovom: eufória. Charley je vtipná. Ako nepopísateľne. A stále, stále vtipkuje. 

“Maybe I needed sensitivity training. I once signed up for an anger management class, but the instructor pissed me off.”
.
I turned back to him. "Don't you think if I was bleeding internally, I'd know somewhere deep inside? Like, internally?” 
.
“I'd have a longer attention span if there weren't so many shiny things.”
.
“I stood and walked around the desk so I could stand over him. Menacingly. Like Darth Vader, only with better lung capacity.” 
.
“Did you get checked out?”
“Yeah, by a hot blond who sat in the corner of the bar and made googly eyes at me.”
“I meant by a doctor.” 
“No, but a balding yet bizarrely hot paramedic said I’d be fine."
“Oh, and he’s an expert?” 
“At flirting.” 

Vždy sa snaží vidieť pohár (alebo zásobník, ako sama vraví) napoly plný.

“I like to see the glass as half full, hopefully of jack daniels.” 
.
“That took balls."
"Please," I said with a snort, "that took ovaries. Of which I have two.” 
.
“Oh, and she told me that men want only one thing. 
And on that note, I must give praise and thanks to the powers that be. I don't want much else from them either.” 
.
“A sheriff arrested me. I could be mistaken, but I'm pretty sure my men-in-uniform fetish began that day. The sheriff was hot. And he handcuffed me. I've never been the same.” 


Á mohla by som takto pokračovať donekonečna. Charley je v každej druhej vete skvelá, je nezávislá, je badass  a šialená ale s veľkým srdcom a s Veľkým Zlým v kapucni to je poriadne žhavá jazda.

Knihu číslo dva si nejak špeciálne nepamätám (bolo to dávno aj keď som ju čítala dlho po jednotke). Bola to jednoducho Charley a riešila zločiny a kecala s Reyesom a proste bola úžasná.

Lenže na konci sa to všetko pokazilo. A v trojke to tiež nebolo najlepšie.

Hej, stále to bola Charley. Ale to s Reyesom bolo fakt na nič. A keď máte absolútne famóznu knihu a zrazu nie je ABSOLUTNE famózna, začne vám to vadiť.

Potom to šlo celkovo z kopca aj hore kopcom (štvorku až osmičku som čítala tieto dni).

Úžasný svet, ktorý autorka vytvorila sa každým dielom len rozrastala, menil a pritom zostal verný sám sebe. Séria je pre mňa teraz veľká enigma. Na jednu stranu si myslím, že je super. Na druhú stranu sú veci, ktoré mi tam vôbec nesedilo, hlavne čo sa týka Reyesa (jeho premena z takmer sociopata na červenajúceho sa kuchára bola pomalá a uveriteľná ale nešťastná). Navyše ho musela opisovať KAŽDÝ. jeden. blbý. raz. Z Charley sa nestala žiadna poslušná domáca panička, nie, Charley bola stále Charley ale jej vesmír,celé prostredie sa rapídne zmenilo a pre mňa nie všetko šlo k dobru. 

Vážne rada by som sa tu rozpísala podrobnejšie ale to by som spoilerovala a to je proti pravidlám =D. (narážka na sériu, prečítajte si a pochopíte). A Charlie je jedna zo sérií kde je niečo čo do recenzie nedáte. Kedy slová dochádzajú lebo opísať to - slová vám zrazu pripadajú nedostatočné.

Každopádne je len málo, veľmi málo sérií s takýmto štýlom písania a síce sa veci neskôr začnú opakovať a meniť, aj tak ju

O.D.P.O.R.Ú.Č.A.M


Stojí za vyskúšanie.

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.