Túto básničku som napísala tak ako všetky fajn kúsky z impulzu. Je to také malé, výstižné zamyslenie o tom že aj keď naša doma umelcov potrebuje, teraz viac než nikdy, takýto život nie je najideálnejší a to pre každého - či baletku, speváka či maliara.
Povolené obety
Stredovek sa skončil.
Šibenice spálené.
Primitivizmus skočil,
Priepasti na dvere.
A aj tak.
Aj tak sa režú.
Umelci.
Aj tak sa režú.
A krvácajú.
Slová.
Piesne.
Pohyby.
Sochy.
Nápady.
Maľby.
A umierajú.
Umierajú zo slávy.
Umierajú z tlaku.
Umierajú z ničoho nič.
Sú to Povolené Obety.
Modernej doby.
Ako to?
Ako to dovolia?
Ale vážne …
Ako?