Pochváliť sa s knihou na vlastnom blogu je faux pas ako aj mediálna povinnosť.
Niečo na spôsob keď to máš, tak to ukáž.
Len netreba čakať okamžitú publicitu a komplimenty.
Ja som nepísané pravidlo porušila a splnila cez Odpustenie.
(ktoré má pre mňa stále akosi neodpustiteľne-romantický dojem, názvy typu Tanec s vetrom, Honba za šťastím alebo A budeš moja ale stále je jediný názov, ktorý vec ako tak vystihuje)
Teraz idem ešte ďalej.
Idem psycho.
A to doslova.
Muhahahahahahahahaha.
Pekne od začiatku by sa patrilo začať asi. Bude tak menej nedorozumení, dúfam.
Táto kniha bola inšpirovaná a spustená (akože ona vyvolala sled udalostí, ktoré viedli k napísaniu) istým filmom. Myslím, že tam hrala Kidman a bolo to zaujímavé ale hlavne podnetné. Osobne som nemala a nebudem predstierať, že mám, špeciálny záujem - nie je to moja dlhoročná fascinácia aj keď so vzdialenou myšlienkou som pracovala. A zlyhala.
Predstavte si teda moje prekvapenie, keď som podľahla nutkavej potrebe, začala písať a ...
a písať neprestala.
Pri hodnotení vlastnej knihy kráča autor na veľmi tenkom ľade medzi hrdosťou a aroganciou. Neuznať kvality svojej vlastnej knihy je neprípustné a od tvorcu priam kruté. Ale stačí o troška chvály naviac, o zrnko prílišného prídavného mena navyše a recenzia vlastnej knihy stráca v očiach čitateľa všetok záujem.
Aj ja sa teraz pokúsim povedať vám, prečo sim na túto knihu tak pyšná. Prečo mám pocit, že ju môže niekto chcieť čítať a možno pochopíte prečo chodím okolo horúcej kaše a polemizujem namiesto aby som sem len mechanicky hodila obálku a anotáciu a úryvky, ak nie priam pár kapitol.
Zaujímavým rysom je dĺžka.
Je to totiž novela.
V predošlých dielach mávam (možno ako veľa ostatných) problémy nie vymyslieť niečo unikátne a zaujímavé ale pretvoriť túto myšlienku v skutočnú, dlhú knihu - mám problém vymyslieť tzv. "vatu" - to nie až tak prepracované vnútro, ktoré posúva dej dopredu bez toho aby posúval dej dopredu.
Táto kniha je novela.
Vznikla s celkom skromného (aj keď vyzývavého) nápadu a nehrala sa na nič. Nechala ma aspoň čiastočne opustiť prázdne reči a svojou stručnosťou a opisnosťou ma položila do kolien.
Dĺžka je prijateľná a vhodná z hneď niekoľkých dôvodov. Ulahodí aj striedmejším čitateľom. Neodráza náročnosťou.
A keďže som teraz znela ako predajca v top shope, poďme ďalej, nie?
Hlavná hrdinka, ktorej pocity sledujeme a ktorá zohráva tak dôležitú úlohu až by som knihu postavila na hranicu Chick-lit (babská literatúra) sa volá Abbigail.
Nie, nepoviem vám kde žije. Sama som na to akosi neprišla. Nepoviem vám koľko má súrodencov, kde chodí do školy a akého fešáka som jej poslala do cesty. Tak dobre, toho možno spomeniem.
Tu nejde o sociálny status, o kamošky a zamilovanie.
Abby je totiž o trochu iná než ostatné baby v jej veku.
A to nie v tom dobrom zmysle slova.
Nie, nenarastú jej krídla. Nikto jej nevysal v minulosti krv. Abby sa drží v contemporary (nie je to spoiler ale fakt - nechcem sľubovať čo nemám) a v istých bodoch a častiach susedí s trilerom a psychologickou drámou.
Ako prvý z troch článkov, dnes vám ako návnadu ponúknem prvú časť.
Tú skutočne zaujímavú.
----------------------------------------------------------
Anotácia:
Volám sa Abbigail.
Alebo aspoň to tvrdí
lístok na mojom zrkadle.
Môj život nie je
pekný ale našťastie netuším aký vôbec je, pretože každý večer strácam pamäť.
Každé ráno sa
zobúdzam bez spomienok.
Ak si myslíte, že to
máte ťažké, skúste byť mnou.
Som cudzincom vo
vlastnom živote.
Som popoluška
ale namiesto polnoci
mám dve hodiny ráno,
namiesto bálu ja len
spím.
Lenže je tu aj on.
Sam.
Nechápem prečo to
robí.
Nechápem načo sú mi
blbé zápisky a videá.
Ale zdá sa odhodlaný.
A možno je
presne to, čo práve teraz potrebujem.
------------------------------------------------------------------------------------
Takže čo? Príde vám moje nadšenie oprávnené? =D
Ako som povedala, kniha je relatívne dokončená a ako som povedala, budú ešte dva články.
Druhý s obálkou a ďalším dlhším komentárom.
Tretia konečne s úryvkom (asi prvou kapitolou).
Mimochodom, aby nebol článok taký ... čisto písmenkový, toto je baba, ktorá by mohla predstavovať Abbigail. Ja mám väčšinou problém priradiť postavy k žijúcim osobám ale niečo na tej ľadovej ľahostajnosti, na tej jednoduchej elegancii ma jednoducho oslovilo.
Rada by som, ak by ste mohli, cez články dostala feedback. Je to dôvod prečo sa s novinkami delím. Je to predsa len knížka a každá knížka potrebuje čitateľov. Prosím, akékoľvek názory píšte sem alebo na fb stránku alebo ak by ste chceli napíšte.
Každopádne dúfam, že vás kniha zaujme aspoň spolovice tak ako zaujala mňa.
Ďakujem.