Kde písať, výhody písania z pohľadu tretej osoby a ako mať vždy čo písať
(alias technika na writer s block alebo nedokončené scény)
(alias technika na writer s block alebo nedokončené scény)
Dnes som šla písať von. Neďaleko intráku je malý lesík kde človek môže takmer zabudnúť, že je v meste. Parky moc nemusím. Priveľa ľudí a pobehujúcich detí a párov a priateľov a hluku a rozptýlení. Na čítanie sú väčšinou v pohode ale na písanie som šla radšej do lesa.
Povedala by som, že málokedy píšem vonku ale pravda je, že vonku takmer nepíšem. Samozrejme sa to môže zvaliť na moju povahu ale pravda je o niečo jednoduchšia - píšem na notebooku a slnko je tak mojím nepriateľom (aj keď to je pre viac vecí než písanie...).
Písali ste niekedy vonku? Píšete vonku?
Bolo to iné.
Som zvyknutá na svoju comfort zone a to myslím v tom najlepšom zmysle slova. Keď mám všetko po ruke, nemusím sa ničím obťažovať a sústrediť sa na písanie.
Asi záleží aj na tom čo znamená vonku. Inak by sa mi písalo doma na terase, kde vlastne rada píšem v letné dni keď sa začína stmievať (lebo vnútri sú hluk a iné rozptýlenia).
Dnes som ale písala na drevenej lavičke pochybnej povesti. Moje zmiešané pocity prevažuje fakt, že som tam mala pokoj. Je to obľúbená cesta pre psíčkarov (a roztomilých havov) a potom tých divných ľudí, ktorý sa rozhodli dobrovoľne bežať.
Nebola som tam dlho, prišla som neskoro ale napriek všetkému sa mi darilo.
DOSIAHLA SOM
Za celý deň to bolo takmer tisíc slov
- zhruba, keďže som sa musela dostávať do nálady a tiež celkom slušnú časť poupravovala.
Plus som sa dokopala dať toto všetko na blog a dať mu menší face-lift aby vyzeral ako nový, neformálny denník pre struggling writera, ktorým sa má stať.
NOVINKY
Asi najväčším pokrokom bolo, že som (asi konečne) pochopila ako správne využiť pohľad z tretej osoby. Nie je to úplne môj štýl ale pre môj príbeh bol nutnosťou takže tak.
Dnes som ale po prvý krát (skutočne) použila 3-tiu osobu ako má byť použitá - aby vyjadrila myšlienky nielen hlavného hrdinu ale mohla tam dať aj pohlady iných postáv.
Konkrétne som pridala vstupy pre Kasimove sestry a bolo to presne to čo som potrebovala. Počas písania mávam hneď niekoľko vnútroných poznámok, viem si odôvodniť prečo sa čo deje a prečo kto čo robí ale to samozrejme tam dať nemôžem, nie priamo, a vstupy iných postáv mi dovoľujú vysvetliť a dokresliť čo by som inak nemohla.
TIP
Čo som nedávno prečítala (keďže ako inak prokrastinovať od písania než čítať články o písaní) je jeden veľmí dobrý spôsob ako sa vyhnúť zízaniu na prázdnu stránku vtedy keď máte čas a/alebo chuť konečne písať.
Je to dobrá rada či už máte writer s block alebo ste len zaseknutý na jeden scéne ako sa to často stáva mne alebo len tak ako ja máte problém si za ten dokument sadnúť na prvom mieste aj keď potom skôr máte problém sa od písania odtrhnúť.
Neprestaň písať keď dokončíš myšlienku/kapitolu - prestaň keď máš ešte tú jednu vec/scénu, ktorú vieš ako napísať.
Najprv som bola trochu Meh ale je to vlastne geniálne - vždy keď si sadnem ku knihe mám napísané aspoň v krétkej vete alebo troch čím chcem pokračovať a netápam a nestrávim kopu času len snažením sa prinútiť vymyslieť čo tam teraz dať.
Už žiadne nemám ani inšpiráciu, veď vieme kde sme skončili, veď nevieš čo s tým chceš robiť, to sa neoplatí ani otvárať. Už nemám výhovorky prečo sa k tomu každý deň neposadiť pretože často stačí len začiatok aby som sa do celého procesu dostala a vždy tak za deň niečo spravím a nabudúci deň sa mám k čomu vrátiť.
