Aké je skutočne písanie, tvorenie postáv, vzhľad postáv
Let me rephrase that: Najľahšie je úplný začiatok. Všetko po ňom je ťažké a po ľahkom začiatku je jednoducho ťažké začať. (Pre mňa určite).
Myslíte si, že písanie je pre spisovateľa to najsladšie potešenie? Je to tak typická CHYBA. Iróniou je, že zatiaľ čo písanie ako koncept je pre spisovateľa synonymum dokonalosti/nirvány/božského umenia tak samotné písanie v zmysle sadnúť si za počítač/notebook/papier je vlastne všetko len nie ľahké.
Písanie je v úplnom počiatku nápad. Je to ten najkrajší pocit kedy máte pocit, že ste pochopili niečo čo bolo vždy okolo ale zároveň skryté. #Osvietenie #TotoJeRaj #TheBEST
V tom momente nielenže viete, že váš nápad je dokonalý ale aj, že vy ste, tým pádom, génius. Zdá sa vám vtedy takmer isté, že bude kniha majstrovským dielom a bu´d sa stane bestsellerom alebo ju vydajú po vašej smrti a ohúri celý svet.
To je, vlastne, takmer ten jediný bod kedy sa pri písaní cítite dobre.
(Trochu preháňam. Ale vážne len trochu.)
Písanie je väčšinou len snaha a drina. Aj keď vám to ide prirodzene a slová sa sypú je to drina. Je námaha rozhodnúť sa ísť písať, rovnaká námaha sadnúť si za ten príbeh a ešte väčšia vymyslieť čo tam dať a samozrejme najväčšia je prinútiť písmenká a slová aby dávali zmysel a možno dokonca aj potešili svojho čitateľa.
Písanie, research, editovanie - všetko až na ten úplný začiatok a úplný koniec kedy máte v ruke vytlačenú knihu je v podstate námaha. Prinajlepšom máte momenty. Niekedy, mne sa to stáva, si pozriete čo ste napísali a pre zmenu nie ste kompletne napadnutí pochybami a nechcete sa zahrabať pod zem ale máte pocit, že to čo ste napísali je vlastne dobré, ak nie priam dosť dobré.
Sú to krátke momenty ale ako jednorožce, aj oni existujú.
(V knihách, samozrejme. Duh.)
Niekoľko dní za sebou som písala a písala a bolo to ťažké ale každým dňom to bolo čoraz normálnejšie. Myslela som na to, plánovala som a rátala s tým. Potom som dva dni písala veci do školy. A poviem vám, najťažšie je začať.
Potom to, aspoň mne, ide. Keď začnem, je problém skôr prestať a neznášam vyrušenie.
DOSIAHLA SOM
2 215 čistých slov
z 39 340
na 41 589
= 2 249 slov
A to som preflákala tri hodiny cesty vlakom a mala medzitým jednu hodinu.
Vždy som rada, keď sama seba prekvapím.
NOVINKY
Dnes som myšlienkami riešila hlavne vec, ktorú dnes nespomeniem ale čo som mentálne riešila boli postavy.
Aby som neprebiehala, poslednú scénu som mala s banditmi, prišla som potom k Rade a po pár výmenách, kedy som Kasima nechala aby poslúchal a neprovokoval (aj keď mu to prebehlo hlavou) a vlastne teraz má hodinu s členkou Rádu, ženou, ktorá nebola na začiatku veľmi nadšená z toho, čím sa Kasim stal a v tejto scéne ich zase zblížim.
Ona je celkom ľahká, keďže veľa jej námietok nie sú také náročné k prekonaniu. Celkovo s ňou pokračujem v svojej kampani za šedé postavy #50 shades - aby neboli len dobré a zlé ale jednoducho ľudské. Nasuh je dobrý príklad niekedy nepríjemnej priateľky a Arif je #painintheass ale zároveň chcem aby sa vrátili k ich priateľstvu.
TIP
Ako robiť postavy? To je dobrá otázka. Sama to neviem. Sú na to rôzne techniky. Ja sama mám isté typy postáv, ktoré vedome aj nevedome premietam do knihy.
Maiya (džin) je ľadová kráľovná (a je krásna pretože nie je človek)
Kasim je prefíkaný, smooth talking zvedavec s hero complex
A tak ďalej.
Keď som potrebovala urobiť Kasimovi sestry (znie to dvojzmyselne?) tak som šla v prvom rade na Pinterest, tam som si pozerala obrázky, dokiaľ som nenašla niekoho kto ma zaujal. Obraz nie je len výzor, je to aj o výraze a tomu čo v ňom vidíte.
Toto sú Kasimove sestry. Hore Leilah a dole Adara.
Obrázky ma zaujali pretože som v nich niečo videla a od nich (spolu s tým čo viem o ich bratovi a otcovi a mame) som sa dokázala odraziť dostatočne aby som im spravila hrubé obrysy.
Adara je staršia a je na spôsob Kasima. O niečo rezervovanejšia, otec ju naučil o špiónstve a bude pomáhať Kasimovi s vecami, ktoré on ani jej otec už nedokáže.
Leilah som chcela dať #GirlPower postavu ale nakoniec som ju vyvážila s tým, čo som chcela ešte viac - silnú ženskú postavu, ktorá vie mávať mečom ako profík ale vlastne ju to nebaví. Dobrodružnú postavu ale nie takú čo skáče z útesov ale takú osobne odvážnu, čo sa nebojí povedať svoj názor a byť sama sebou vždy. Dievčenské dievča a dievčensky silné dievča.
Ako robiť postavy?
Môžete sa zamyslieť aký majú vzťah s ľuďmi naokolo. Alebo ak to nemáte, rozmyslite si akú funkciu majú zastávať v knihe. Alebo možno len osobnosť akú obdivujete alebo obľúbenú postavu alebo naopak postavu, ktorú ste neznášali.
Pozrela som dokonca aj zoznamy kvalít - aký človek len môže byť a to tiež môže pomôcť, trochu škatuľkovať ale nie príliš, chcete ju mať predsa unikátnu.
Opakujem sa ale verím, že vy viete čo chcete, len si to potrebujete uvedomiť, dostať do vedomia.
Opis postáv je pre mňa veľký problém. Nezaujíma ma. A je toľko toho, čo nemám rada na opise v rôznych knihách/žánroch. Hlavne čo sa týka hlavných hrdinov - respektíve vety typu "bol absolútne hot, tričko sa mu napínalo, mal tehličky, jamky v lícach, bedroom hair a krásne oči a krásnu tvár a telo". Keď vidím opis takto fyzicky drool-worthy chlapa, 9 z 10 prípadov pretáčam očami. Silno. Niekoľko krát.
(viď obrázok, keďže už z obálky, je jasné čo je to za knihu)
(v poslednom čase sa totálne LOL nad takýmito obálkami pretože ich mávajú na jednej stránke kde pozerám knihy a je to absurdné a komické ako tak listujem na stránke a tam kniha pri knihe a čo kniha to polonahý chlap)
A pritom je to tak absolútne typické pre takmer každú contemporary romantickú knihu. Nielen ženy ale aj chlapi väčšinou dajú podobný opis len s obmenou "úžasné krivky, legs that went on for miles a ja neviem, vlasy a tvár (čítaj pery, neodolateľné pery)".
Chápem, chápem, dámy a páni, váš hrdina je žrebec a vaša hrdinka je, aj keď si to sama nemusí myslieť, atraktívna až sexbomba.
Ja viem, o tom to je, mágia knihy, postavy môžu vyzerať ako herci/modelky.
Ale každej knihe, nielen "vážnejšej" fantasy, len prospeje ak neskĺzne do takého typu opisu.
Napríklad môžete opísať svoju postavu neutrálne a až keď sa druhá postava o neho začne zaujímať môžete poukázať, že je príťažlivý/á. Alebo sa aspoň nesústredte na jeho hot factor a skúste myslieť aj na iné, charakterové vlastnosti - opíšte spôsob akým sa hýbe, ako sa oblieka, dajte tam pozorovania, domýšľajte si, aby to bolo niečo hlbšie než "he was a six feet tall sculpture of perfectness".
A samozrejme je tu aj ten spôsob show, not tell. Ak zbožňujem nejakú postavu je v mojej mysli úžasnejšia než ju kedy môžete slovami opísať. Nepotrebujem vedieť presný odtieň jeho vlasov, toto nie je film. Mňa zaujíma čo robí, aký je, čo cíti on alebo postava do neho zamilovaná.
Postavy z mojich obľúbených kníh by som takmer nedokázala opísať ale dokážem vymenovať celé scény kde preukážem aký sú a prečo a v čo veria a čo robia, a ako sa správajú vtedy a vtedy...
Pokaziť si prvý dojem zbytočne snaživým opisom...
Ako toto riešim ja?
Je to jednoduché aj keď celkom vtipné. Môj hlavný hrdina je chalan, takže ani svoj moment kedy ho chce hlavná hrdinka na prvý pohľad dostať do postele a vziať si ho, mať nemôžem.
Niečo malé ale, myslím si, že nevinné mám z jeho pohľadu ale voči džinovi.
Je to nadpozemská bytosť a je to žena. Je v podstate stelesnenie telesnej krásy. Bodka. Nie je na tom ani nič romantického. A je to vyvážané. Nemám insta-lust, Kasim je v prvom momente kedy ju zbadá vydesený na smrť, myslí si, že nastala jeho posledná hodina. A krása džina je neľudská. A chladná. A neznáma. A nebezpečná.
V podstate mám vetu ako: bola krásna - dokonalá
Potom opíšem ako vyzerá.
Potom sa sústredím na jej oči, ktoré sú neprirodzené a označené ako "kruté".
Kasim sa zľakne a ešte viac sa zľakne keď si džin kľakne.
A stále, aj na strane 87, nie je úplne v pohode s tým, čo je a čo sa deje. Čo je možno ďalšia vec? Kasima a džin majú medzi sebou Puto, veľké P a to ich núti aby sa mali radi (ako džin a jeho pán) a Kasim je dosť resourceful a rýchlo sa vie prispôsobiť takže je prvá "časť" kde je z celej situácie úplne šokovaný a bráni sa celou silou, "náhle" si "zvykne" ale pritom sa len prispôsobí a počas ďalšej časti skryto ukazujem, že zatiaľ čo sa zdá, že je s Putom v pohode, takmer opak je pravdou.
Aj toto je asi nejaký tip ohľadne niečoho ale vy už si musíte rozmyslieť čoho.
Čo sa týka vzhľadu Kasima...
Nespomínam ho. Má hnedé vlasy len v mojej hlave, pretože to je moja osobná preferencia. Oči modré - znovu moja preferencia, nespomínam nikde.
ALE
Idem tam dať scénu. Už ju mám celkom premyslenú. Logika je taká, že spojenie s džinom Kasima mení. Fyzicky. Vlastne ho z "priemerného" fešáka, ktorý by nemal taký opis ako som vám popisovala hore, zmením na presne takého fešáka.
A to veľmi šikovne, if I can say so myself.
Nevyznie to arogantne. Vlastne to tiež bude neznášať. Považovať za neprirodzené. A pritom ho budem mať šancu opísať - tak netradične ako chcem a čitateľ(ka) stále bude mať v hlave rovnako atraktívny obraz Kasima ale s hĺbkou, pretože za a) som ho už 60 strán popisovala ako postavu a za b) je to vnútorne rozpoltený chalan - zaručená výhra.
Toľko k postavám.
Neváhajte mi napísať ako so mnou nesúhlasíte a v ktorých bodoch a kedy ste vykríkli PRESNE, presne tak sa cítim. Dúfam, že som vám aspoň s niečím pomohla, zaujala.
Veľa šťastia s písaním,
V
