Emotívna scéna, tvorenie príbehu, kedy písať
Sú dni kedy jednoducho nemáte čas na písanie. Dnes som mala tri hodiny (každá trvá hodinu a pol) a medzi tým len dosť prestávok aby som sa najedla, uvarila si obed, spravila pár vecí do školy a v podstate na pol až hodinu zaspala (keď JA zaspím, viem, že som vyčerpaná).
Medzi tým som si ukradla tak pol hodinu na písanie, keď som si uvedomila, že jednoducho odmietam prečítať tú knihu do školy. Po škole, teda po siedmej som šla späť so lesa na takú hodinku si sadnúť do kľudu a niečo si napísať.
DOSIAHLA SOM
1 250 slov
give, not take some, keďže som robila menšie úpravy a pridávala aj inde
dokončila som kapitolu
Dosť dobrý progress som spravila z vymýšľaním deja, nasledujúcich scén, venovala pár myšlienok zápletke, ktorá je teraz viac než len veľmi, veľmi nejasná predstava
NOVINKY
Pridala som koniec deviatej kapitoly kde prišli Kasima pozrieť jeho sestry a bol to silný bonding time pre Kasima a jeho otca. Obaja sú počas tých pár mojich kapitol niekedy až príliš rezervovaný takže som im chcela dať priestor aby si vymenili pocity a dôvody.
Nebola som si istá, ako veľmi hrať na emócie. Nechcem zbytočne hrať na stereotypy ale zároveň nechcem mu brať jeho identitu a premietať do neho svoje správanie.
Počas pár minút som bola schopná spraviť pár rozhodnutí alebo aspoň návrhov ako ďalej pokračovať.
Dala som si návrh ako zvládnuť strednú a hlavnú tretinu príbehu.
Urobila som dôležité rozhodnutie/návrh ohľadne zápletky - a to také, že nemusím mať, ako som plánovala, typický boj zo zlom a nejakou evil ženou (jej identitu už som mala dlho vymyslenú, vyplývalo to z príbehu, musí byť schopná sa mu vyrovnať). Chcem reálnu postavu, s ktorou ale bude Kasim v konflikte a chcem to vykresliť v 50 odtieňoch šedej (pardon my pun) a nie: to je zlá, zhoďme ju omylom z útesu aby hlavný hrdina nebol zabijak ale zvíťazil.
Nechcem mať postavu, ktorej bude chcieť čitateľ odtrhnúť časti tela ale niekoho relatable, s hĺbkou, dokonca asi nebude jasné či by mala byť jeho oponent a aj to bude konflikt sám o sebe.
Sedí to aj s tým čo som začala robiť s postavami.
V jednej kapitole som si rozdelila Radu Rádu na dva tábory - tí, ktorí majú problém s tým, že sa Kasim stal Nositeľom a jeho priatelia. A ja nechcem mať čisto postavy čierno-biele. Pracujem na to ako Kasim ich zase presvedčí na svoju stranu tak ako len môže, čím sa, mimochodom ukáže aj jeho najlepšia schopnosť presvedčovania/manipulácie.
A toto všetko v deň kedy som mala čas až večer - úspech je relatívny a dnešok úspechom bol.
TIP
Na písanie ste už asi videli tu slávnu radu, že ak chcete písať tak návodom na písanie je: písať, písať, písať.
Vtipné ale tiež pravdivé.
Určite sa tým myslí písanie vo všeobecnosti (na to napríklad mám aj som mala ja blog). Myslí čokoľvek. Písanie je kľúčom k tomu aby sa človek naučil písať a hlavne spoznať o čom rád píše, o čom dokáže písať, ako vôbec píše...
Koľko času je treba si na písanie vyhradiť?
Asi všeobecná odpoveď je: Píš toľko koľko len dokážeš
A tým nemyslím písať vždy keď je chvíľka voľného času ale to koľko človek skutočne dokáže. Písať každý jeden deň je nereálne. Napísať každý deň 3 000 alebo niekedy len tých 1 000 slov môže byť jednoducho zbytočné tempo.
Na jednu stranu treba písať aj keď človek nemá náladu (aspoň ja mám len zriedka chuť písať a predsa ako náhle sa ponorím do procesu neznášam vyrušenie). To niekedy znamená sa prekonať, niekedy skúsiť to aj keď sa necítiš najlepšie. Na druhú stranu sú nálady, ktoré kazia písanie a potom - máme svoje tempo a aj tú vec, viete, tú na z, zvanú život. Ja viem ale žiadnu paniku, život nie je úplne zlý, máte z neho aspoň inšpiráciu k písaniu!
Takže je nie v poriadku ale je nutnosťou si v niektoré dni prečítať knihu alebo ísť do kina alebo možno len ísť na zmrzlinu a opaľovať sa. Píš toľko, koľko ti tvoja nálada, okolnosti a tvoja výdrž dovolia a nie viac. Ale vážne píš.
Mozog je tiež v istom zmysle nástroj. Musíte vedieť kedy ho prinútiť makať a kedy mu doplniť palivo.
Dnes som nečakala, že sa dostanem čo i len na 500 alebo 400 slov a tu som.
Poznámka na stred ohľadne toho príšerného Word Countu - kašlite na neho, ak vám nevyhovuje. Ja si nesledujem s tým, že mám dennú kvótu, je to čisto pre informáciu, je to číselné vyjadrenie množstva práce a je tiež schopné mi neskôr ukázať ako moc som schopná reálne napísať.
Aj keď, sú ľudia, ktorí lepšie pracujú s minimálnym limitom.
O tom, som, mimochodom, čítala článok a nebojte sa, aj slávny spisovatelia to majú veľmi rôzne (Hemingway mal 600, zatiaľ čo Stephen King a Nicholas Sparks má 2 000) Je to rôzne, 1 000 je taký rozumný priemer ale ak radšej myslíte v kapitolách alebo stranách, to je rovnako dobré.
Trik je v tom spoznať vlastné tempo a limity a na tie tlačiť - rozumne.
Skúsiť kedy sa vám najlepšie píše (po rannej káve, keď prídem zo školy, o víkende) a koľko dokážete napísať než skratujete alebo než začnete písať blbosti. Tak som o tom aspoň prečítala. Osobne mám len jeden čas písania: keď sa k tomu vo voľnom čase dokopem.
Teraz som mala pár dní vždy aspoň niečo takže buď si asi jednoducho niečo prečítam a uvidím, či mi zostane čas. Uvidíme. Zajtra už nemám školu takže je otázne či sa zahryznem do písania alebo sa hodím do čítania (než sa mi zhorší absťák =D a nebudem schopná už ani písať z nedostatku čítania).
