... a moje komplikovanie jednoduchého
Varenie je nutnosť, je to umenie, je to prežitie a je to extáza.
Pre mňa je ale varenie takmer závislosť.
Poznáte ten pocit kedy ste po dlhšiu dobu poriadne nesiahli na panvicu a už určite ste s ňou nerobili nič zvláštne alebo aspoň kreatívne alebo aspoň syntetické a vlastné?
Nie?
Lebo ja bez varenia v podvedomí pomaly šaliem. A ani potom netuším ako ale akonáhle sa dostanem k panvici, niečo vo mne sa prepne a niečo obyčajné čo má trvať päť minút po pol hodine zložitej prípravy chladne pod nadšeným hľadáčikom môjho foťáku v mobile.
Toto sú... bubny: Plátky mrkvy
(som vegetariánka, ktorá sa snaží nevariť tak, že v jedlách jednoducho nahradzuje mäso ale toto mi pripomínalo slaninu a tak som ich opiekla)
Zemiaky. Wau. To ste ešte nevideli, čo? AK to pomôže, sú hrubšie, akože pol centimetra a sú teda nie čipsy ale skôr opekané zemiaky, ktoré sa ale po pokrievkou spravia celkom rýchlo.
Pomiešané vajíčka a na vrch mrkva.
Kukáte, čo?
A dokonca som použila aj ďalšiu panvicu aby som to obrátila v tomto stave.
A samozrejme odfotila to.
Tie chlebíčky. Tá čerstvá, tá opražená mrkva. Ten lesk olivového oleja...
Hej, hej, je to so mnou zlé...
Niekedy veci bývajú zlé úplne opačne. Aj keď stále dosť podobne.
Toto je ryža. A cibuľa.
Je tam ešte sušená rajčina v oleji a pár kúskov hráškov a slnečnicových semiačok ale je tom ryža. A cibuľa. Ochutená sójovou omáčkou.
Tak ako to, že chutila tak dobre??
Zase.
Zemiaky. Pór.
Sušená rajčina (pretože vtedy sme ju mali doma, no). Sezamové semiačka (pretože sme ich mali doma na rozdiel od iných rozumných potravín). Sójová omáčka (pretože je slaná a zdravšia asi než soľ).
Ale zemiaky. A pór.
Tak prečo boli tak dobré??
Môj zúfalo-chvástavý príspevok môžeme ukončiť tímto.
Sú to na tenké plátky nakrájané zemiaky so zeleninou zo sáčku z mraziaka (majú nejaký názov?). Bolo to rýchle, je to z jednej panvice a zdravé a chutné a sýte a jednoduché a len s trochou olivového a vegety priam holé ale pritom dobré.
Bon Au-revoir
