A je tu druhý diel o mojom diele.
Tentoraz obsahujúci obálku.
A samozrejme pokec ale tú obálku, ktorú môžete krásne vidieť tam nižšie (ako moc nižšie to záleží od toho ako moc sa rozkecám).
Pre spisovateľa je často (asi nie som sama) ťažké zohnať niečo čo sa volá beta-reader alebo proof korektor. Sú to dve rozdielne alebo aj jedna osoba a ide o to aby chodila za autorom, zbierala omrvinky čo po ňom zostanú ako aj nechala sa zlákať tou dobrotou čo má v ruke - dáva rady, návrhny, poukazuje na nedostatky a keď treba vyzdvihuje to dobré. Ak je autor knihe matkou, potom je beta čitateľ ako náhradným otcom. Nemá väčšinou žiadnu zásluhu na vzniku ale svojou láskavou prísnosťou dotvára a bez neho by príbeh nebol tým čím je.
Ja som knihu zatiaľ dala čítať len dvom ľudom.
Svojej sestre.
Ona číta.
Nie príliš.
Ale číta.
A jej sa to skutočne páčilo.
Potom kamoške.
Aďka neznáša knihy.
Nemá na to žiadny dôvod ani.
Ťažko uveriť, že náš vzťah fungoval.
Ale ona moc nemusí knihy a aj tak som jej to poslala.
Páčilo sa jej to.
Vážne, páčilo.
Nie je to akoby neznášala čítanie. Je to blogerka. A žije spoločnosťou. Knihy len nie sú jej šálok kávy tak ako káva nie je zase mojim šálkom kávy.
A aj ju dokázala zaujať.
Verte mi či neverte, vyvoďte si z toho akékoľvek závery. Sami budete mať možnosť to posúdiť.
Ku knihe môžem dodať napríklad toto:
Je písaná formou autentického aj zmysleného (a teda objektívneho) denníku, ktorá mi dovolila striedať krátke odhalenia, nápovedy a nové zvraty v deji bez toho aby som bola nútená ich príliš rozpisovať. Ako každá netradičná vec, aj tu sa našlo pár zádrhelov ale ten výsledok ...
Ale pointa tohoto článku je obálka.
A s ňou aj názov knihy.
Takže:
Obálku som pôvodne chcela dať čisto bielu. Kniha sa volá
Prázdna
a dôvod ste si mohli všimnúť v anotácií.
Nie je to žiadne tajomstvo.
Čisto-biela ale očividne nemala byť moja. Pôsobila trochu stroho, prázdne v zlom zmysle slova. Takže som hľadala niečo čím obálku zaplním a našla som ten strom. Na tému a atmosféru knihy je to vážne nehodiaca sa obálka. A práve o to ide. Prázdna má zdravý, poetický nádych gothizmu? Depresie? Chmurného vznešena? Táto obálka NIE je pesimistická a nemá zaobliť žiadne hrany. Jej veselé písmo a ružový strom sú symbolom.
Má snový nádych, ktorý s knihou korešponduje. Zíva prázdnotou ale pritom má v sebe niečo krásne.
Mohla by byť symbolom nového začiatku. Zmeny.
Ak by týmto symbolom bola tak neúmyselne, pretože pri tvorení som bola skôr zúfala a keď som konečne našla niečo čo sa mi hodilo, nehádala som sa s tým, že je to ružové, jednoducho som do toho šla a rozhodla sa, že kontrastovať bude krásne.
Séria sa inak volá Cudzinec.
Pochopíte ale možno aj chápete prečo.
K tomu pseudonymu ...
Ako ja neviem či vôbec niečo povedať, či je politicky korektné alebo spisovateľsky nutné vysypať fazule (spill the beans) ale nie je to žiadna veda a možno pomôže iným spisovateľom.
Prvé meno je írské (pokiaľ si dobre pamätám). Bola to láska na prvý pohľad, lebo moje meno sa mi spája s príliš veľa vecami a potrebovala som niečo elegantné a slušné. Priezvisko vzniklo poprehadzovaním písmen môjho priezviska a páči sa mi čo vzniklo. Je to niečo nové ale stále som to istým spôsobom ja.
Tak to by bolo.
Čo teda hovoríte na obálku?
