Staré až ošúchané no skôr od toľkého čítania než veku. Táto séria a tento konkrétny autor vyhĺbili do sveta peknú dieru a každý riadnejšií fanúšik (hlavne fantasy) už ju pozná spamäti. Tý ostatný ju ako ja často zrejú na policiach kníhkupectiev.
Sabriel je slávna.
SLÁVNA.
Všetky písmená veľké.
Ak ho však ešte nepoznáte, nech sa páči poďťe ďalej ...
Očakávania sú v knižnom svete veľmi zradná, často až nebezpečná vec no pred touto sériou boli skutočne veľké pretože každý spoľahlivý zdroj mal astronimické odporúčania a napríklad Luu:
ktorej názor si považujem na ňu nedá dopustiť. Boli som si teda istá, že kniha je svätý grál a teda som dlho čakala na správnu chvíľu kedy ju budem môcť s úctou, bez vyrušovania riadne zmlsnúť.Lebo trilógia Sabriel-Lirael-Abhorsenka je jedno z tých diel, ktoré posunie vaše ponímanie fantasy zase o kúsok ďalej. Od Gartha Nixa som čítala päť kníh a každá ma presvedčila, že autor skrýva v hlave vesmír, ktorého originalita sa rozpína do nekonečna.
Teraz asi čakáte riadny pád na nos alebo naopak zbory anielov v pozadí no sklamem vás asi a poviem, že Sabriel je iná. Iná než som čakala ale aj iná než ostatné knihy.
Rada by som začala siahodlhým dejom no akosi to nemám za potrebné.
Začneme prvým mojim zrúteným dojmom a tým je fantasy prvok.
Čítala som fantasy a čítala aj tie dobré a premakané takže som čakala, že v prvej strane ma oslepí brilatný opis brilantne zložitej krajiny od histórie a georeliéfu až sa dostaneme k tomu skvelému hlavnému hrdinovi, obyčajnému človeku, ktorý nemá ani tucha, že za chvíľu z neho bude najdôležitejšia osoba v celej krajine.
Pekný úvod tu bol. Veľmi fantasy. Tretia osoba. Všetko neznáme osoby. Všetky v náznakoch. Jedna hlavná myšlienka a krásna atmosféra k tomu.
Ale hlavu som mala pevne na krku, nemotala sa mi od tej nádhery a zrazu som zistila, že v tejto knihe sa nájde aj slovo tank či amplión. A zrazu navyše zistím, že kniha je určená pre deti od 12 rokov ...
Hmm, hm ...
Staré kráľovstvo je však musím povedať peotickou a veľmi malebnou ukážkou fantasy - high fantasy krajiny. Kopa divov sveta, skvelé dejiny aj so súvislosťami, národy, kultúry už keď nie jazyk a celkovo také dielo za ktoré by sa nemusel hambiť ani taký Tolkien.
Až na tie hordy zhnitých, groteskných Mŕtvych je to taký nepoškrvnený raj.
Až na tých mŕtvych teda.
Ale tie sú dosť ústredným motívom príbehu a tak im to nezazlievame.
Len si však pomyslite - detská knížka s nekromantkou?
Fúha!
A tento rozprávkovo-vyspelý pohľad sa potom prelína celou knihou.
Na jednu stranu je tu veľmi sympatická Sabriel, s ktorou sa stotožní a pochopí ju asi každý od 11 do 7O rokov a jej neskúsenosť - je to princ, pri ktorom sa hrdinka aj začervená a taká nepopierateľná rozprávkovosť.
Na druhú stranu tu lieta mrtvolné mäso, je to špina jak sa na "stredovek" patrí a keby sa toto sfilmovalo, dala by som tomu s veľkým výkričníkom značku horor a vekovú hranica zvýšila. A nikdy si to asi sama nepozrela.
Na jednu stranu Sabriel premýšľa o svojom budúcom manželovi romanticky asi len tak dva odstavce počas celej knihy a celá ich láska a vzťah je akosi bez vysvetlenia no po mnohom zažitom jednoducho tu a žiadne fanfáry okolo sa nekonajú pretože sa to tradične odhalí uprostred najväžnejšiej situácie z celej knihy pri konci.
Na druhej strane sa tu skutočne jedná o osud kráľovstva a tradične sa z výpravy za "sebeckým" cieľom stane záchrana celého kráľovstva. Sabriel je zodpovedná, nikdy nenecháva strach zvíťaziť.
tak až vtedy som si uvedomil, aká bola hlavná postava osviežujúca v porovnaní s tým, čo sa na nás valí odvšadiaľ.
Pretože v jednej vete zalamentuje nad vlastným osudom a potom sa mu ide postaviť zoči-voči. (Na rozdiel od ostatných, ktoré si najprv 5 strán spytujú svedomie, ďalších 10 sa lúčia so všetkými živými, ďalších 20 premýšľajú, či sú vhodne oblečené, a posledných 30 premýšľajú, či by nemali najprv pobozkať svoj main love interest.)
Postavy sú reálne a aj keď Prubíř (čo je to za hrozné meno?! veď ostatné sú tak pekné) je časť knihy "nie sám sebou" dá sa to zvládnuť a nekritizovať ho za to.
Osud alebo taká typická zhoda náhod, presne ako z rozprávky, riady značnú časť vývoja deja.
Všetko je vážne, dramatické, ralistické no nie ... bezcitné. Vždy je určitá hranica kde už to strašidelné končí, kde aksoi prevládajú rozprávkové motívy a hrdinovi sa zázračne naskytne pomoc od rozprávajúcej mačky alebo čo ale nie je zase všetko oukej a takto si celá kniha udržiava peknú rovnováhu.
Keď už sme u tej mačky a iných magických relikviach, hrozne som si obľúbila Mačiaka.
Mačiak je voľno magický výtvor ale je spútaný a radí celému rodokmeňu Abhorsenov, takže aj napriek tomu ... incidentu ... z diery ho proste nemožno neoblúbiť si.
Mágia mi trochu nedochádzala. Nie komplexne ako ju autor pojíma. Aspoň nie v prvom dieli. Celá kniha je totiž dobrodružná a teda objavujeme veci prevažne spolu s hrdinkoua ak niečo netuší ona tak ani mi čo necháva čitateľa vysieť na každej novej informácií.
V podstate je zem predchnutá mágiou a v minulosti bola úplne nespútaná. Voľná. Potom sa 9 Dačí alebo proste 9 Osôb alebo čo rozhodlo niečo s tým urobiť a potom dve spravili dačo a dve dačo a máme tu 5 výsad.
„Päť Veľkých Výsad ten kraj tmelí, chráni,
dovedna prepojené sú dlaň v dlani.
Jednu má rod, čo s korunou tu vládne,
druhú tí, čo smrť vedia držať na dne,
tretia a piata kameň, maltu kladie
a štvrtá vidí budúce dni v ľade.“
Takže jedna dôležitá výsada čiže spútanie pred chaosom je v krvi kráľovskej, druhá v Abhorsenovej, tretia u Clayrov, potom je tu samozrejme Stena čo oddeluje mágiu od techniky a kameňe po celom kráľovstve predstavujú poslednú.
Výsady ... ani netuším ako ich priblížiť pretože svoje pravdilá si Nix zhotovil majstrovsky.
Že tá mágia s tými znakmi je neskutočne ťažká. Nie len zamávaš paličkou a narastie ti dlhý nos. Nie. Predstav si, že každé kúzlo musíš vyskladať z niekoľkých tých znakov, akoby si ho musela navliecť na ihlicu. Ľahké kúzla len z niekoľkých znakov, komplikovanejšie zo stovák a tisícok. Si predstav, akoby si sa ti čarovalo, keby si musela pri každom kúzle otvoriť nejakú bichľu a z tej knihy povyberať rôzne symboly. A V SPRÁVNOM PORADÍ!!! Nehovoriac, že polovicu ani nepoznáš...
Sa takmer cítim zle, že Luu kradnem repliki ale krásne to spolu s Erikom vystihli. Výsady sú zložité a dokážu urobiť najprepracovanejšie aj najrozmanitejšie kúzla od zažnutia svetielka nad hlavou po nehmotnom bojovníkovy.
A samozrejme Smrť. Tú poňal ako miesto a veľmi dobré miesto a svoju nekromantskú časť knihy vypydlikal do najmenších detailíkov.
A takto by som mohla ísť ešte aj ďalej, upozorniť na rôzne fígle a vývrtky celého nadprirodzeného sveta ale radšej si to prečítajte sami. V tomto aspekte to je fantasy a nedá sa nič len žasnúť a skláňať hlavu v úcte.
Séria je ako všetko a nič zároveň.
Celé je to tak Ne/Originálne, že tu vídím kúsok HP, tu Ilonu Andrews, tu The ways of shadows, Ritmatika a Zlatý kompas ako inak, Poison Study a kto vie čo ešte. Nix nič nekombinuje. Nič z nikade nebere ani sa možno neišpiruje. Jednoduhco sa to ponáša na rôzne žánre a rôzne diela a má z každého sveta niečo, možno dokonca to najlepšie.
Fantasy tu badať aj v rozprávačskom štýle. Dosť aby sme mali pocit, že to prežívame s hrdinkou ale stále nechádzame istý odstup, menia sa "uhly pohľadu", niekedy dokonca aj sám rozprávač akoby poukáže na niečo mimo videnia hrdinov a tento vševedúco-osobný štýl si ja vždy spájam s dobrou fantasy.
Väčšina knihy tiež ide priamo k veci a keď už je opis tak veľmi trópický.
Samé metafory alebo figúry a z odstavca a trošky fantásie máte prehľad o krajine. Opisy Mŕtvych mi prídu miestami zároveň nechutné no stále také rozprávkové.
Nie ani tak toľko zvratov, pretože stále sa tam niečo nové deje. Tie nezodpovedné otázky pomáhajú udržať pozornosť. Pár dôležitých sa ich však nájde.
Málo hluchých miest aj keď teraz, keď práve čítam tretí diel, sa veci zase opakovane vysvetľujú čo bolo plus pre veľké medzery medzi knihami no teraz mi je na nič.
Keď už sme u tej druhej knihy, musím sa priznať, že tam sa mi znepáčili hlavné postavy.
Lirael je ešte fajn, vschopý sa keď príde na lámanie chleba aj keď je viac nesmelá, s väčšími komplexmi a trebalo jej dlho kým aspoň trochu "dospeje" no je aspoň zaujímavá preože opisuje Clayrov.
Princ Sameth je ale trochu ufňukaný čo sa síce dá logicky vysvetliť a pochopiť ale už ťažšie tolerovať keď chce utiecť a často uteká zo scény či sa vyhýba veciam.
Ten je skutočný teenager a chová sa podľa toho. Ale romatike to až tak nepomáha a máme tu opäť len dva odstavce a aj to nie o láske ale o tom, že wow, wow, on je pekný a ona je pekná ...
Má to veľmi milí nádych nevinosti a je to teda vhodné aj pre menších.
Ale prvý diel sa dá čítať aj samostatne. Tento druhý už naväzuje s tretím a je medzi nimi časový rozdiel tak 21 rokov.
--------------------------------
Prekvapivo to bude asi všetko čo vám k celej sérií poviem, napriek tomu, že som ešte len na začiatku tretieho dielu. Každopádne je séria dobrá a ak len trolinku máte radi niečo z vyššie spomenutého, mali by ste jej dať šancu.
