Klasický upír - človek tento termín pozná a predsa - kedy som sa ja ako čitateľka s niečím takým stretla? Kedy som naposledy čítala o upírovi, ktorý sa namiesto beznádejného zamilovania pustil vykynožiť celú dedinu? A nielen oni? Kedy som videla či čítala o mimozemšťanovi čo nebol "steamy hot" a mal lietajúci tanier?
Kedy, zamyslite sa, ste videli ozrutného, slintajúce vlkodlaka unášať dobytok a kedy ste zase videli takmer psa s alfa-komplexom a och-tak-hroziacim pohľadom, ktorý mal v knihe jediný cieľ a to nájsť nájsť si babu? A kedy, povedzte, boli čarodejnice hrbaté, staré a bradavicaté harpie čo jedli deti?
Ako sa tak zdá, moderná doba transofrmuje všetko.
Už tu bolo neúrekom sťažností na blištiacich sa upírov. A aj blogerky občas dajú do recenzie, vetu ako "nie je to klasický mimozemšťan/vlkodlak". No ČO je v dnešnej dobe tá klasika?
Ja osobne som určite mladá. A nemám žiadnu prílišnú obľubu v klasikách. Nečítala som drakulu ani nevidela E.T-ho a práve naopak, môj klasický vlkodlak je práve ten čo sa niedoslovne bije po hrudi, čo je v podstate len chlap alfa-samec čo sa náhodou vie aj transfigurovať na zviera.
Je to veľmi pozoruhodné, keď sa nad tým zamyslíte, ako sa mýtické bytosti menili. Je to len pozostatok z dávnych časov, kedy noc bola plná neznámeho? Boli to strašidelné rozprávky pre deti, rozprávané pri ohni aby sa netúlali kam sa im zachcce? Je to len číra predstavivosť? Fakty premenené na mýty?
Neviem. No moje klasické mýtické postavy rozhodne nemajú ten strašidelný nádych. Dnešné už len málokedy majú. Ak hej, stále si ich poľuďštujeme. Zlobor čo prepustí hlavných hrdinov, pretože mu preukážu láskavosť. Trojlavý pes čo pribehne na zavolanie. Krv sajúci nesmrteľný s dlhým zoznamom hriechov no istými morálnymi zásadami pretože hlavná vedľajšia postava predsa nemôže byť monštrum. A ak aj je tak v knihe označovaná, činmi sa nás autorka snaží presvedčiť, že je v skutočnosti dobrá.
A predsa, dajte do googla hocijaký s týchto termínov a čo vám nájde? Postavy ako vystrihnuté z hororu. Ako to, že všade na mňa idú napodobeniny no stále považujem strašidelnú verziu za tú pravú? Je to preto, že čítam zlú literatúru? Nepozerám horory? A predsa, nedá sa poprieť, že klasika sa snaží zmeniť.
Je to trend. Následok humanizmu? Možno búranie mýtov? Neviem. V legendách sa nevyznám. A tieto klasické klasiky poznám len s počutia.
Preto je aj pre mňa ťažké posúdiť čo si o tom myslím. Ako, koniec koncov, môžete porovnávať keď ani neviete čo? Trápne škemrajúci špeciálny upíry ma iritujú no čítať o krvilačnom tvaromeničovi čo na konci vyvraždí celú dedinu tiež nechcem. Klasicka však asi bude mať oveľa väčšiu hĺbku, historickú presnosť a originalitu než všetky tie moderné nadprirodzené romance. Niektoré z nich sú však moje guilty-pleasures takže tiež ich nedokážem odpísať a aj v dnešnej dobe sa nájde skvelý príklad mimozemšťana čo pôsobí mimozemsky bez toho aby mal tri oči, zelenú kožu a meter výšku.
Stále však, čo ja viem?
Preto sa pýtam vás.
Všimli ste si jav, ktorý tu popisujem? Čo si o ňom myslíte? Ako by ste porovnali nadprirodzené osobnosti teraz a pred tým?
