Sherrilyn Kenyon je jedna z autoriek, ktoré už istý čas nedokážem zabudnúť. Začalo to veľmi prekvapivo a dnes som prečítala väčšinu, ak nie celú jej tvorbu. Už len podľa toho je jasné, že jej knihy mám rada no s jednou jej sériou - s jednou knihou, sa preukázalo, že tak ako aj z obľúbeného svetra, aj z autorky sa dá vyrásť ...
Styxx ...
Vo väčšine kníh absolútny zloduch. Až zrazu zloduchom vôbec nie je a pár náznakov len dáva ochutnať čo ešte len príde v ďalšej knihe. Vedela som, že práve teraz sa píše Styxx. Videla som tú hŕbu papierov a vravela si, wow, toto bude asi niečo.
Lenže v kútiku vedomia som stále váhala vziať ho do ruky.
Ani nie preto, že každý príbeh v tejto sérií je kópiou seba samého (pretože to mi nevadilo).Ani kvôli tomu, že bol dlhý. Ani pretože zo zloducha má byž zrazu dobrák (Sher toto má totiž vo zvyku).
Bolo to kvôli tomu trápeniu.
Pretože Sher mala pre mňa skvelý štýl, príbeh stále napredoval a tá rôznorodá mytológia - nešlo mi nehltať tie knihy no každá kniha v podstate pozostáva z časti kde hrdina vnútorne trpí a pomaly každú stranu sa strháva zo zlých spomienok a potom z časti kedy ospevuje svoju drahú druhú polovičku a bojuje aby si ju udržal.
Akokoľvek zle to znie, Sher to pre mňa vždy zvládla urobiť zaujímavé a užila som si to.
Avšak polka obrovskej knihy len o tom, ako ho týrajú? Sorry, až taký masochista nie som.
Viete, knihy čítam pre radosť a pre tú inakosť - dôvod prečo nemusím contemporary. Lenže čítanie Styxxa som si neužila. Chápem keď hrdinu týrajú. Aj keby v celej kapitole. Ale tohoto bolo príliš, príliš až ad okraj a bolesť len striekala všade na okolo. Pre toto rozhodne nečítam ...
A zrazu mi začali vadiť aj tie iné veci. Ako sa pri ukazovaní vecí z druhého uhla pohľadu stal z obľúbeného Acherona ten zlý. Ako bol Styxx úžasný človek ale samozrejme takmer nikto to nevidel. Ako ho na tisíce - takmer 10 tisíc rokov proste odložila na nejaký ostrov, opísala to tam asi tak na pár strán a ok, poďme ďalej. Ako vážne?? U Acherona to aspoň vyzeralo, že tie tisíce rokov niečo robil ale u Styxxa? Zase len utrpenie.
Bola to Sher, nebolo také zlé ale musím povedať, že táta kniha mi ukázala, že asi začínam meniť chute a takéto veci už netolerujem ticho.
Jej séria Liga však stále pre mňa napreduje a možno práve preto, že to je len 10 a tu už píše tak 20 diel, bude čiastočne dôvodom.
