Tieto dve básničky som stvorila na úplne poslednej hodine. Úplne poslednej hodine strednej školy. Sú dve a mali by vyjadrovať a celé sa točiť práve okolo témy odchádzania. Najprv som skúsila v angličtine, keď som mala pocit, že to nevyšlo, začala som aj v slovenčine. A už som ich chcela založiť do dokumentu a nechať tak ale ... niečo ma zastavilo.
Melancholy
Leaving, being left.
To leave as a theft.
Walk out, slam the door,
Sneak off, say no more.
There are thousand ways of leaving,
with roar or silent weeping.
Every kind there is to choose,
leaving is much needed noose,
that cut things into two halves,
sense of hope too very false ...
I was leaving yesterday,
like a boat out of the bay,
floating to dangerous waters,
no wonder I forgot floaters,
seeing the horizont closing in,
surety slowly growing thin ...
Maybe I dived too soon,
was staring at the moon
didn'see where I stepped,
should have probably fled.
Memories drowned
in the shady dawn.
All I have left,
is the melancholy ...
---====----=====-----====-----
Útek je marný ...
Prirodzený ako kafetérie
je odchod a zmena scenérie.
Nie vždy je z toho človek nadšený,
útek je marný až bezcenný.
odísť však od veci hotovej,
je nutné ako ostrosť sekery katovej.
Ja som svoj odchod necítila,
keď všetko vyzeralo tak bežne,
dúfam, že som to aspoň precítila
a objala svoj odchod nežne.
Čaká ma predsa niečo lepšie
aj napriek silným pochybám
verím, že odchod privlečie
novotu, ktorú stále objímam.
Lúčim sa bez slz no úprimne,
spomínajte na mňa ...
odíďte ...
