Ľudia majú podľa mňa istý skrytú aj odhalenú túžbu
zavážiť, byť pamätný generáciami, urobiť vo svete dieru. Je to preto, že sa
budú cítiť cennejší? Je to o pocite istoty? Že aj keď všetko pominie, niečo
stále zostane nemenné?
Pre mňa je blog – písanie ako také – moja túžba po
stálici. Nie nadarmo sa volá môj blog prchavé myšlienky. Niekedy si pripadám
ako … ako hubka. Každý deň nasávam toľko pachov a vôní, emócií a myšlienok, no na konci
dňa som úplne vyžmýkaná a pozerajúc sa okolo seba, netuším čo sa to do kelu vlastne stalo. Netuším
čo sa nestalo a malo stať. Všetko sa mi rozpadá a transformuje pred očami a ja
som každý deň iná no niekedy sa mentálne zastavím a pripadám si akoby svet
išiel ďalej zatiaľ čo ja tu stojím, prázdna a bez poňatia o čomkoľvek.
A moje myšlienky, moje zistenia, to je to čo mám
pocit, že ma transformuje. To je to čo zaváži. A aj tak niekedy, keď len tak uprostred obyčajného,
normálneho dňa a bežnej, takmer bezvýznamnej činnosti prídem na jedno
nohy-podtrhujúce, svet-otriasajúce zistenie a potom si o pár minút ani
nespomeniem, že by sa niečo stalo … to … to bolí.
Moje myšlienky, ach, tak prchavé myšlienky sú mojou
stálicou.
Chcem aby ňou boli.
Nechcem tisíc rokov ani storočia, chcem roky a chcem
aby tie minúty myšlienok na tie roky mali vplyv. A stále, zdá sa, drahá moja
myseľ, chcem od teba veľa …
Takže ďakujem papier a ďakujem blog. Ďakujem, že ste
stále tu.
...
Som umelec. Znie to tak všedne no skutočne, hlboko vo vnútri sa cítim ako umelec. Všetka tá nestálosť a búrlivé emócie, všetky tie zvláštne pohľady na vec ...
Som umelec a stvorila som básničku.
Je to voľný verš, ktorý ma v škole nesmierne zaujal a je celkom metaforická a poetická.
A bez akejkoľvek pretvárky - páči sa vám aspoň tak ako mne?
Byť Umením
Visím na umení
Pre umenie sa narodiť
Žiť z umenia namiesto chleba
Mona Líza na raňajky
Tanier rapu k obedu
na desiatu
na olovrant
dva skoky, piruetu
K večeri zas román, žiadnu krátku novelu
A potom sa utopiť
V kráse veľkej, v obedu
vyliať von oknom
dušu
roztrhať vnútry
ideál
nasypať do rany
cukor
A potom.
Keď slnko zívajúc padne na nos.
Keď mesiac zbledne ani vrana.
spať
Spať a snívať.
