Toto a mnohé ďalšie "recepty" nájdete nižšie ...
Ako som v minulom článku písala, recepty sa mi doslova naskladali do hromady a keďže len tak jedn z nich má šancu skutočne zažiariť ako samostatný príspevok, poďme si radšej zhrnúť môj týždeň (alebo až mesiac?) a ja vám porozprávam čo som za ten čas v kuchyni vyparatila ...
Viete ten šalát, čo som si dávala do tortila a povedala, že bol nečakane úžasný? Well, zopakovala som ho aj bez tortili a nebolo to vôbec zlé. Recept v priloženom linku.
Čo môže byť lepšie než skombinovať dve skvelá?! Skvelá čokoládová pena a skvelá wafla s domácim džemom - čo sa môže pokaziť??
Toto je ďalšia obedová rýchlovka. Rýchlo zohriať rajčinovú omáčku, pridať cestoviny uvarené al dente a len posypať syrom.
Dobrá, hustá rajčinová polievka je o viac ako rajčine no zakaždým čo som ju robila, bola jej verzia iná. Táto konkrétne je z opraženého cesnaku, k tomu rajčiny, korenie pizza a soľ a cukor, k tomu pretlak, na to múka vymiešaná v mlieku a už len nájsť vyváženú kombináciu aby to tieklo a to dostatočne pomaly. Syr a chlebíčky sú optional.
Tento recept je v podstate receptom a má aj brokolicovú variáciu. Čo je iné? Dala som tam aj pár lístkov bazalky, keď už mi jedna rastie v dome a cesnak som dala aj úplne na koniec, aby nestratil vitamíny. Och a má to sušenú rajčinu v oleji. Pár z nich.
Toto je nevedomé a v menšom pokračovanie a zbytky jedného odkukaného receptu, ktorý si svojou vynikajúcosťou zaslúži vlastnú článok. Nátierka je zo syru feta a riccoty, rajčina je sušená a opražená, špenát čerstvý a chrumkavý, tak ako zeleninka naokolo.
Keď už hovoríme o špenáte, tak musím povedať, že s špenátom mám určitú históriu a doteraz máme neistý vzťah. Špenát som poznala len ako mrazenú zmes, omáčku čo mamina dávala k volskému oku a zemiakovej kaši. Ochutnala som a zanevrela. Potom som začala neskôr búrať svoje bariéry, zistila som, že špenát má v skutočnosti podobu listov a akosi ho prijala. Stále sú však len dve formy v akej ho prijímem a v akej mi chutí - surová alebo úplne upražená a zdecimovaná ako v cestovinách o obrázok vyššie.
Sladká čerešnička na záver. Mamina raz prišla domov odhodlaná ukuchtiť to čomu jej kamoška vravela sufflé (čo bol aj je veľmi nesprávny termín). Riadila sa podľa receptu, stále kontrolovala a vyberala postupne v novo zakúpúpených malých mištičkách uhniezdené čokoládové hrudky. Ideálny stav: pevné a vnútri tekuté.
Akosi to nedopadlo poďla očakávaní no to pokazené a rozťečené bolo úžasné, hlavne s tým kyslím lesným ovocím uvareným s cukrom s šľahačkou.
Pretočíme o pár dní dopredu.
Naháňa ma povestná mlsná, nuž impulzívne roztápam čokoládu. Pridávam kakao (lebo čokolády máme málo) a cukor a mlieko, len aby som zistila, že vlastne nechcem horúcu čokoládu ale tento bochníčoček. Vezmem roztopenú čokoládu, vsypem múku a viola, aj keď nie tekuté, mám svoj čoko bochníček.
Pretočíme dopredu o niečo viac.
Je 26 - deň kedy píšem príspevok a ja presne viem na čo mám chuť a ono sa to roztápa. Ako rozumná kuchárka akou určite som =D sa teda neopýtam maminy na recept.
Zmiešam múku, kakao, cukor a štipku soli s kypriacim práškom, roztopím čokoládu v mlieku (55%) a zmiešam. Dám do vymastených nádobičiek a už len pri 160-130 stupňoch čakám kým sa vrch nazdvihne a ja môžem stále čiastočne surovú, tekavú hmotu vybrať a so šľahačkoua višňovým džemom pohltiť. Bola to chvíľka a väčšinu som aj tak strávila robením tohoto príspevku.
Dobré, nie?
Tak a to bola vaša dnešná dávka inšpirácie receptov. Sayonara a nech vám slinky tečú! =)
