Návod na za cca hodinku spravené pečivo.
S nátierkou.
Život mäsožravca je ťažký na psychiku aj keď ľahší na žalúdok a na slovensku kde staré časy neodovzdali žezlo o to viac. Aj včera robil výnimočne ocino guláš, s hovädzím aj bravčovým a tak som skončila pri stole s veľkým pohárom granka. Rebel som, no čo vám poviem.
Ale rôznymi spôsobmi som bola nútená byť v niektorých ohľadoch samostatná a v skutočnosti som teda nebola bez večere. V skutočnosti som plánovala čo si dám od sekundy kedy spomenuli guláš a rozhodla som sa spraviť si pečivo.
Nakuknem na net, či fakt sa chleba robí v podstate len múky, kvasníc a vody a hor sa s rodičmi do obchodu. Nevykutrala som, čo by sa hodilo tam vhodiť, ako semiačka atď. ale recept sa krásne podaril a pokiaľ máte dobrý od oka odhad, mali by ste byť aj vy pripraviť si toto jednoduché, vláčne a jedinečné pečivko zo základných surovín a to celé len zhruba za hodinu.
+ vám pridám jednoduchú tofu nátierku
Postup Môj:
1.Do menšej nádoby som nasypala múku
2.Zohriala som si mliečko
3.Do kráteru v múke som naliala mlieko, rozdrvila doň droždie a vsypala trochu ale nie tak málo cukru
3.Keď droždie napučalo, osolila som a priliala olivový olej
ocino pri tom množstve len dvíhal obočie no pomohol a pridal mu na zaujímavosti
4. Vymiešala som celkom tuhé cesto, hutnejšie než klasické na koláče a dala do foriem
5.Vo formách som nechala kysnúť, ale len trochu, kým sa to nafúklo
(možno pomohlo, že boli malé porcie)
6.Takto nafučané som ich strčila na cca 10-20 minút do trúby a sledovala
7.Pred koncom som potrela vajíčkom - chytili hnedastú farbu
Tento celý proces na (ne)šťastie zakladá na teórií odhadu a súdnosti. Vy musíte odhadnúť to správne množstvo múky a tekutín, vy musíte odhadnúť správnu dobu kysnutia aj pečenia. Táto voľnosť je dvojsečná čepeľ - sloboda prináša neistotu no toto je môj štýl takže neočakávajte detailný, číselný popis.
Tofu-spread
Na nátierku som proste a sproste zmiešala jogurtovú nátierku rajo s tofu a osolila.
Výsledok chuti
Čo vzniklo?
Mala som jeden menší "chlebík", ktorý sa vďaka pečiacemu papieru ľahunko vyberal. Horúci nevydržal dlho a tesne po prekrojení bol veľmi mäkký.
Chuťovo bol plný protikladov. Rodičia vraveli, že je trochu sladký, akoby z koláča no v pozadí sa dal zachytiť ten podtón olivového oleja, dosť slabý aby nevadil tým kto ho nemajú radi no dosť silný aby ste ho cítili a jeho chuť pridala na jedinečnosti. Práve viac cukru ho urobila chuťovo aj preferenčne sladčím a olej zase zaistil, že aj na druhý deň bol rovnako vláčny a plný malých bubliniek kvasenia.
Btw skúsila som to s džemom. Bolo to fajn no tu ten olivový dozvuk trochu prekážal. Skúste, radšej a uvidíte.
Reakcie:
Napriek všetkému čo vypekám dostávam feedback na svoje výtvory len zriedka. Je pekné ak vám babka srdečne pochváli zákusok či mamina povie ako jej to či ono jedlo chutilo no ostatný, nezávislejší kritici k nim nemajú prístup a ani u nás doma sa to nie vždy zje.
Dá sa však posúdiť ako komu čo chutí podľa toho ako to je.
Mamina mi doma z chleba ujedala stále viac a aj dnes sa pýtala kedy ho plánujem na piecť znovu, opakovane a naliehavo. Doma som ho pripravila komplet s nátierkou a rajčinami.
Roztomilú buchtičku viď hore som najprv len uložila na noc a na druhý deň vzala do školy ako obed aj s nátierkou a rajčinou.
Tu sa mi pri stôl priplietla drahá Maťka. Maťka je, poviem vám, veľmi svojhlavé a temperamentné stvorenie s ktorým si čoraz viac nachádzame spoločné cestičky a ktorá chová istý obdiv k mojim kulinárskym schopnostiam.
Pochopiteľne bola zvedavá čo som priniesla a pochopiteľne som ju ponúkla nech si väzme koľko chce.
Práve takéto reakciemi pomáhajú budovať si kuchárske sebavedomie a čoraz viac a úprimnejšie priznávam lahodnosť či neodolateľnosť rôznych pokrmov, napriek faktu, že chuť je vec subjektu, emocionálna záležistosť vkusu.
To by bolo všetko. Dajte vedieť ako sa pečivo podarilo a či ste do cesta dali aj nejaké semiačka alebo či to funguje aj s časti s celozrnou múkou.
Dobrú chuť!
