Lenivé prázdninové ránno udrelo plnou silou a ja som sa neochotne vytiahla z plechu. Na raňajky čoko-čoko torta, slniečko svietilo a Lucky bol ako vždy a sight to behold. Vedela som čo so sa stane. Povedali mi to. Všetci sa chystali.
Ale ja som ísť nechcela.
Reč o je o lyžovačke na kľaku a reč je o mojich stranených lyžiarkach. Mamina nástojila, ocino proste vyhlasoval a brat sa dramaticky teatrálne za sprievodu mnoho zbytočných pohybov pýtal čo a prečo a začo.
A ja som ísť nešla.
Zostala som doma a s radosťou prijala ocinov návrh spraviť obed. Vraj prídu za tri hodiny.
A tak to začalo.
Najprv som si pozrela čo máme s po tuhom rozmýšľaní nakoniec usúdila, že do obchodu nebudem musieť ísť. Som predsa majsterka vo varení z mála a rôznorodých a nedostatočných surovín takže mi na začiatku ani neprišlo divné, že dokážem z toho mini-miš-mašu niečo uvariť, nieto ešte niečo tak chutné.
Zavolala som teda s výsledkom a menu bolo schválené:
- rajčinová polievka
- pečené zemiaky zo syrom
- a dekadentný šalátik, neskôr s pridaným dresingom
Sadla som si teda spať za počítač a trochu popracovala na najnovšej knihe, mojej post-apo, s tím že času dosť a hojne. Zaliala som si čajík, svoju krásnu a obľúbenú divú višeň a sem tam kukala na čas.
Krátko po jedenástej som sa zdvihla a v kuchiny začala zosynchronizovávať obed. Vybrať potrebné suroviny, určiť poradie úkonov, zaistiť pomôcky a dozrieť na stav upratanosti kuchyne. Bola som len na začiatku no ako inak moja myseľ sa vrátila ku knihe a ako som tak rozmýšľala, ako mi tak napádali prchavé myšlienky veľmi sebareflexívneho razenia, rozhodla som sa vstať a spísať ich do článku kým neutečú.
Spamätala som sa, ako vždy po písaní zmätená no akosi celistvejšia a vidiac pokročilý čas, pustila sa rýchlo späť do práce. Náhlila som sa, pre istotu ale dala som si na slúchadlá pesničky, lebo práca a hudba sú tou najlepšou kombináciou.
Boli to veľmi príjemné chvíle a Lucky, vyvalujúci, prevalujúci, zívajúci a olizujúci sa v lichobežníku svetla vyzeral priam (ale nie doslova) na zjedenie.
A teraz už k obedu, rovnako chaotickému ako moje písanie, no o to zaujímavejšiemu a chutnejšiemu ...
------------------------------
Rajčinová polievka
Nakrájala som si malú cibuľku a dva cesnaky a pražila ich pomaly na olivovom oleji. Keď začali miernučko hnednúť, pridala som cukor (trstinový ako inak) a miešala. Po minúte som to osolila, okorenila čiernym a posypala oregánom. V snahe ešte viac to zrajčinovatieť som tam navyše hodila jednu sušenú rajčinu.
Pomiešla som a potom tam vyliala celý maličký tetrapak rajčinového pretlaku. vymenila som varešku za metličku a miešala. Tetrapak som vypládhla mliekom a aj do polievky samotnej som pridával dokým som nemala pocit, že stačí (ale tak úsudok je asi moje jediná a najčastejšia miera). Zas som trochu okorenila/osolila/ocukrila no ak ste dali dosť pred tým, vy nemusíte. Môj problém v tej chvíli bolo množstvo.
Sme piati! A už teraz je to riedke!
Zobrala som teda pohár a v mlieku vymiešala celkom dosť múky a pochopiteľne vyviala do olievky, s tím, že teraz to nechám a keď prídu, môžem ešte ak bude treba priliať mlieko. Ocino potom trval aj na opečených chlebíčkoch a tie sa pekne zabárali a textúrovo doplňovali tak ako sa patrí.
Zemiaky
Opisovať ako sa šúpu, krájajú a korenia zemiaky asi nemusím. Postrúhať syr a pridať ho nakoniec je tiež blbuvzodrné. Poďme na to (naj)zaujímavejšie.
Šalát
Zo včera, z úžasných cstovín, mi zostala rukola a to dosť rukoli. Úprimne povedané, rukolu som moc nemusela no jedno jedlo môj názor zmenilo a jej cibuľkovo/cesnaková chuť si ma získala.
Umyla som ju. Nakrájala rajčiny. Ošúpala a postrúhala na pásiky mrkvu. prepolila som čierne olivy, ani ten kúsok kápie neprišiel vnivoč. Lenže bolo to suché a chcelo to dresing.
Salsa
Kutrala som v chladničke a víťazne vyšla s načatým ale stále sviežim gréckym jogurtom. Úsmev pohasol ale vrásky zamyslenia vyskočili, pretože malý jogurt ma nezachráni. Dala som trochu mlieko no chcela som dresing, nie nápoj takže on mojou odpoveďou nebol. Striehla som, striehla, keď tu zrazu - načatá bryndza. Ako vidíte, určitý vzor tu je no keď varíte z toho čo máte tak varíte len z toho čo máte a ak je to stále v poriadku, tak to nevyhodíte.
Pridala som teda bryndzu, takmer celý menší kváder, zriedila mliekom a poriadky drsing bol na svete. Osolila som, trošku ocukrila, dala citrónovú šťavu a ako inak olivový olej. Na to dve lístočky mojej novej krásnej bazalky a sme hotový.
Chutná ozdoba
Zo včera mi zvýšila aj tá zmes orechov. Nakrájala som ich na menšie kúsky a spolu zo sezamom dala pražiť na malej panvičke. Potom som tým len posypala dresing.
--------------------------------
Bol aj s drobnými chybičkami úžasný obed. A hlavný chod bol tak geniálny, že aj keby človek nechcel, jedlo pôsobí poeticky a esteticky. Každá miska a tanier skončila prázdna (len brat odmietol jesť šalát ale tak má len 8) a vyhladovaná rodina pochválila moju ctenú maličkosť. Vždy je pekné prísť domov k navarenému.
A to bol môj deň a váš návrh na ďalší obed. Dúfam, že sa vám takto spracovaný páčil a napíšete prípadné otázky či výsledky.
