Pri formovaní blogu som mala vznešené - idealistické predstavy a pri nápadoch na články mi moje myšlienkové pochody filozofa klamne zaberali značnú časť obsahu. Problémom vyjadrenie čisto myslitelskej stránky sú aj budú dve veci: lenivosť a hlavne moja silno zakorenená introvercia s prímesou neistoty. Každý jeden deň mám pocit akoby sa môj život opäť o trošku posunul a otočil o 90° ak už nie 180°. Každé zamyslenie a aj jednuduché veci ma posúvajú na okraj ďalšieho útesu a ja opakovane skáčem, pri každom novom výstupe a kroku rovnaká a predsa o ten malý, podstatný kúsoček iná - premočená vo svojej suchosti.
Tento článok bude na dve veci. Doslova. Poviem vám o silne pomyselnom prerode fénixa pretože sa týka kníh, nie je dokončený a stále naň myslím.
A o darčeku ktorý som sama sebe konečne darovala (a príde aj mega dlhá podrobná recenzia skrížená s porovnaním).
Genialita bez nadšenia. Emocionálna jazda bez štipky geniality.
Čo je lepšie?
Čo čítať?
Mať zážitok aj keď kniha kvalitatívne nestojí za nič. Pasívne čítať s rešpektom no bez iskry.
City?
Rešpekt?
Je to dilema ktorú každý čitateľ rieši každodenne. Je to dilema, ktorá má vždy ľahké riešenie pretože jedno z toho predsa len chceme viac. Pretože raz si môžeme prečítať vtipný vrak a raz klasiku čo je vraj úžasná aj keď vás nebere. Lenže niekedy odpoveď nie je taká jednoduchá ...
Pre pochopenie konca treba ísť na začiatok
Na začiatku svojej kariéry knihomola som bola doslova klbko nadšenia. Zatial čo pred tým mi knihy totálne nič nehovorili, po tom bode zlomu som bola závislá.
Vážne!
V tej dobe sme ešte mali pracovňu. Brat sa narodil len nedávno a spával v postielke pri rodičoch, ja so sestrou sme mali spoločnú izbu. V tejto počítačovej pracoval ocino a odkladali sa tam veci. Ani neviem či ma to prekvapilo. Viem ale, že keď som uvidela 4 hrubé čierne knihy, Twilight o ktorom som napriek toľkej popularite ani neslýchala, moja jediná myšlienka bola:
"Akému chudákovi chcú dať na Vianoce knihy?!"
Ohliadajúc sa späť, teraz na konte viac než sedemsto prečítaných kníh, som hlavne vďačná. Ale tá irónia osudu vyznieva stále rovnako. Áno, z knižného hľadiska som knižné dieťa twilight-cunami a nepopieram re-read každej časti. Na čom záleži je - písmenká boli od vtedy mojim denným chlebom. Bola som naivná a v tejto naivite si myslím aj roztomilá. Mysliac si, že svet kníh je teraz mojím domovom kde budem šťastná, hltala som príbehy bez ohľadu na vek, sociálne pomery alebo popularitu.
Postupne prišlo nepríjemné (nečakané) zistenie, že NIE VŠETKY knihy sú super.
Veď vravím - naivná.
Ale pre mňa platilo, že každá kniha si zaslúži šancu a aj babka vravela ako má každá jedna kniha aspoň jednu úžasnú vetu a oplatí sa čítať ju aj keby mal ten zbytok stáť za hrdzavý groš. Na tamtom začiatko bolo mnoho mojich kníh (99% kúpené) jedny z tých dobrých ba priam úžasných - Výnimočná od Cashore, Eragon od Paoliniho, Angelológia alebo Zavrhnutý od Fitzpatrickovej.
Keď chcem ísť po poriadku ...
Ďalšiu zmenu predstavoval Fan Preklad. Čakanie na jeden diel bolo niekedy neznesiteľné takže keď som narazila na slávnu stránku od Marti, moje pochyby (a predstavy ako sú oficiálne preklady neporovnaneľne lepšie) nemali šancu. A môj malý súkromný svet sa rozrástol.
Ďalším šokom boli zadarmo knihy na stiahnutie. Needless to say - bol to prelom roka a mojej posadnutosti. Dnes už u kupovaných knihách počujem len zriedkavo a neberem nič čo som pred tým nečitala. Dokonca som predala pár obyčajnejších kúskov.
Trochu viac k veci ...
Kvantita dokumentov na mojom mobilnom zariadení nebadane nechala priestor kvalite, rozširujúc moje obzory a žánre. Bol to obojstranne výhodný proces ale práve vtedy som začala odmietať čítať ak ma kniha nezaujala.
Nezájem ale niekedy nestačí. Napríklad si vezmime sériu Parasol Protectorate. Je to úžasná séria no nie vždy som sa vedela vžiť do deja. Nečítať ďalej mi ani nenapadlo.
Lenže dala som 5 hviezdičiek.
Zaslúžene?
Ako moc z môjho hodnotenia je subketívneho razenia a nakoľko sa nechám ovplyvniť popularitou a napriek neprítomnosti nadšenia pre knihu hodnotím vysoko? Hodnotenie a recenzia by obe mali byť mixom emócií a chladnej kritiky takže ak jedno chýba, nemalo by ísť hodnotenie dole?
V poslednom čase kvôli tomuto hodnotím nižšie a dokonca som zmenila a ohodnotila neajké staršie knihy. Kukám na 5 prázdnych hviezdičiek, kurzor zobrazujúc "really liked it" a niekedy sa nemôžem prinútiť to stlačiť.
Na dno problému ...
Ide o to prečo čítate. Ja napríklad nie som typ na klasiky. Prečítam ich. Dokážem si ich z prinútenia užiť. No ak ich mám čítať dobrovoľne, musia ma zaujať.
Ja čítam pre zážitok.
Pre inšpiráciu.
Pre ten WOW pocit čo máte po dočítaní knihy.
Aj pre tú chvíľu kedy sa kniha načiahne do priestoru, prinúti ma premýšľa ť a chápať a klásť otázky.
A áno, väčšina z týchto dôvodov sú silne citovo zafarbené. Lenže treba vziať do úvahy aj moju povahu a tá síce môže byť takáto roztekajúca sa masa bez poriadku, dokáže však byť nadmieru chladná a nad vecou. Dokáže - ja dokážem oceniť genialitu a koomplikovaný svet. Aj keď sa necítim s príbehom prepojená.
Preto ak v poslednej dobe sledujete moje hodnotenia - vedzte, že knižne dospievama a ak sa vaše číslo prečítaných kníh neprehuplo 500-kou, môžete ho brať s nadhľadom.
Kindle
Na začiatku som čelila dileme. Zase. Čítať knihy na počítači nebolo tak zlé a mobil (s príšerne malým displejom) bol mobilný ale potrebovala som viac.
Lenže!
Tablet či čítačka?
Voľba padla na tablet a som za to nesmierne vďačná. Avšak po prečítaní výhod sa čítačka zdala tak logická a nutná až som neodolala a sama si ju darovala.
Ako porovnávanie dopadlo?
To uvidíte v budúcom článku s dátumom neurčeným.
