nedeľa, októbra 2

A tid bit cheesy


Kde je hranica medzi klasikou a klišé? Kedy sa popularita zvrtáva na niečo obohrané? Je neuveriteľné ako tenká dokáže byť hranica medzi niečím úžasným a niečím otravným. Našťastie, v kuchyni záleží len na tom ako výsledok chutí (a väčšinou aj vyzerá).

Ja som sa rozhodla nedávno podľahnúť konvenciam a siahnuť po tradičnom recepte na obyčajný cheesecake.






Brala som len polovičnú dávku cream cheesu (aj u nás sa dá bežne zohnať) aj keď som chcela kombinovať druhy keksov a spodná vrstva bola o niečo hrubšia než bolo zamýšľané ale samotný recept bol príjemne ľahký a výsledný efekt bol tiež chutný.
Navyše, zvyšné keksy boli skvelá posýpka na zakrytie vrchu. 



Pokiaľ viem, spodok je len z piškót rozdrvených (food procesor) s maslom a na to chceese cream s cukrom a žĺtkami myslím.


Určite som rada, že som si mohla zo svojho nepúísaného zoznamu vyškrtnúť ďalšiu položku a po prvom pokuse môžem povedať, že odporúčam skúsiť spraviť si ho. Je to ľahké.

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.