Crepes Suzette pre mňa už dlhšiu dobu boli akousi fatamorgánou. Neistá náročnosť vyzerala ako problém len vo svetle všetkých chvál, len s prihliadnutím na popularitu týchto luxusných palaciniek ale právo táto zdanlivá nedotknuteľnosť ma lákal ako med včelu.
Crepes, pre tých čo nevedia musím priznať, sú "prachobyčajné" palacinky. A prevedenie Crepes Suzzete som našla označené ako spôsob povznesenia tohoto tradičného jedla na pokrm na úrovni.
Ja osobne som ako vždy prelistovala internet a vybrala nie recept ale vybrala zo všetkých receptov ich podstatu, to na čom sa zhodili na vytvorenie nenáročnej, uskutočniteľnej verzie.
Na začiatok, crepes sú palacinky a jediné ako sa od tých naších líšia je konzistenciou a hrúbkou. Suroviny zostávajú rovnaké.
Ja bez mučenia priznávam, že osobne robím palacinky aj dosť hrubšie takže pre niekoho môžu byť tieto riedunké, tenučké palacinky normálne. Hrúbka, pokiaľ som správne pochopila, im nakoniec pomáha nasiaknuť chuťami a vôbec nechať sa zložiť.
Na Suzzete totiž potrebujete každú palacinky preložiť na štvrtinu .
Vyšlo ich aj z tak mála dosť ale ako sa dalo čakať, vyšlo rovnako porcí ako keby boli normálne.
Na Suzzetovanie vašich Crepes budete potrabovať len maslo, cukor a
pomarančovú šťavu s dužinovou.
(najlepšie čerstvo vyšťavenú).
Ak sa teraz mimochodom pýtate čo je na crepes tak špeciálneho ak tam ide len toto, poviem vám, že za A) môžu a hlavne v reštauráciach ich dramaticky flambujú a za b) vyskúšajte ich. Crepes Suzzete nepatria len do snobských podnikov, ich myšlienka je vhodná do každého domova a keď už nič iné, vždy sa to oplatí už len pre tie pohľady keď niekomu poviete, že ste deťom na večeru spravili Crepes Suzzete ...
Ale späť k receptu.
Maslo rozpustíme.
Pridáme cukor
(nie tak veľa ako ja, dajte málo - chceme karamel)
Ktorý osobne až tak neviem robiť =D.
No a v tej chvíli prichádza na radu tá šťava.
My sme mali z červeného pomaranča.
No a toto je asi najťažší krok - treba tieto dve tekutiny priliať, tak aby sa vám spojili
a nie ako mne nakoniec úplne oddelili =D. Na začiatku to fungovalo ako vidíte - pomaly som prilievala.
Lenže potom som to tam jednoducho vyliala a ten stret tak extrémnych teplôt mi "karamel" "zrazil" - viď tá hrudka.
No čo, nebudem vám nič zatajovať, koniec koncov, treba sa poučiť a pochopiť dôvody každého kroku. A palacinky sa robili na kolá takže som zarábala aj po druhé.
Keď teda máte túto zmes, pristupujeme k tej podstatnej časti, kedy prdáte takto zložené palacinky priamo na panvicu.
A z oboch strán ich zmesou obalíme.
Potom prichádza tá voliteľná časť s flambovaním.
Ja som na vianoce dostala flambovaciu pištoľ a napriek nulovým skúsenostiam to poliala alkoholom a sledovala ako to krásne horí a horí.
Či už kvôli mojej nechuti (nechutí mi žiadny a už vôbec nie takto koncentrovaný alkohol",
alebo kvôli tomu, že som tam dala alkoholu príliš a namiesto aby sa vyparil ho tam bolo cítiť,
verzia bez flambovania chutila lepšie ale ten plameň ...
Ten pocit, že som flambovala ...
Nebudem sa tváriť, že len ten mi za to nestál.
A čo flambovanie "pokazilo"
To aj napravilo - pretože som palacinku posypala práškovým (viac sa mi osvedčil) cukrom
a pekne vytvorila jemnú karamelovú vrstvu.
A pre efekt nakvapkala zlatavého sirupu z panvice.
Dúfam, že vás crepes a moja verzia Crepes Suzzete zaujala.
Určite dajte vedieť ako sa vám páčia a ako sa prípadne vydarili.
