Kdesi nie až tak dávno, v krásnej krajine menom slovensko alebo možno aj inej, sa niekto rozhodol že v 18 je človek vyvynutý a dospetý natoľko aby mu štát udelil všetky privilégia práva samostatnej osoby.
Môžem o intelifencii tejto osoby či prípadne skupiny osobností pochybovať koľko len chcem, faktom ostáva že súdny deň nadišiel a parafrázujúc známu pesničky, mne je stále hej.
(toto je osobný príspevok so subtílne vloženími kuchárskymi tipmi na tortu a chlebíčky)
Aj kvôli môjmu antipresvedčeniu o svojej dospelosti aj kvôli zvyku som chcela 18 prehliadať. Pre niektorých je prežitie úspechom avšak v prostredí v ktorom
žijem by bolo skôr divné ak by som, morbidne povednaé umrela takže prežiť 18 rokov nie je žiadna veda.
Je to dôvod prečo mi prídu oslavy zbytočné. Je správne pogratulovať vedcovi čo vynájde liek na AIDS alebo kľudne aj svojmu synovi čo práve vyhral školský zápas. Neviem čo je na narodeninách k oslavovaniu - veď keď som sa narodila, všetci boli šťastný a určite to oslávili ale ani o to som sa ja nezaslúžila.
Môj kocúr to nakoniec schytal najlepšie - vyvaloval si šunky ako obyčajne a ešte si poležal v krabici od torty.
No a ako že sa to nakoniec zomlelo že som jednu oslavu mala?
Začala to varechou a tým myslím webovú stránku. Bola tam súťaž toriet a jedna, konkrétne táto krásna kniha mi natoľko učarovala až som si povedala že už len kvôli nej sa podriadim tradícií a oslávim to.
Prišiel august, prišlo moje narodky a to dva dni po dovolenke. Šli sme teda k Emily a objednali ju, s tým že do najbližšej soboty tu nestihnú tak až na ďalšiu. Riadením osudu sme ju neobjednali skôr a torta bola o 9 dní neskôr než moje narodeniny a mali sme tak čas spamätať sa z črevnej chrípky ktorú sme schytali.
Deň sa začal príjemne, nakúpili sme veci a ani neprišlo sľubované upratovanie - asi preto že oslava bola vonku. Hodiny pred začatít sa však vynorili všetky tie chystateľské nutnosti, pripravovanie posedenia a šťekanie po sebe z toho ako nikdo nič nerobil nič správne. A tie riadi ktoré zostali ...
Zišli sme sa však, moje babkovci a dedkovci a prekvapivo aj dve sesterky a bolo to príjemné.
Dokonca sme ako za starých čias spojili oslavu mňa a sestry, tiež augustovej a napiekli s maminou čokoládovú tortu.
Poviem vám že plnka bola geniálna - odkukaná z internetu.
Dáte tam tvaroh, vyšľahanú čokoládu, mascarpone a 300g roztopenej 50% čokolády.
Nebola som síce pri pečení =D ale viem aké tam šli surviny. Kurpus bol obyčajná piškóta, len jedna zafarbená kakaom a medzi to boli poukladané jahody ale tá plnka je dôležitá.
A áno, som si istá že tam nešiel cukor.
Časť úžasnosti oslavy spočívala aj v tomto - mojich umeleckých chlebíčkoch.
Ako zdravo stravovateľka som prinútila maminu kúpiť aj celozrnejšie toastové chlebíčky a namiesto masla plánovala niekedy použiť aj lučinu, tú čistú. A keďže mi zostalo bazalkové tofu, spojila som ich dokopy a bolo to dokonalé!!! nie vegansky dokonalé ale zdravo a chutne dokonalé! =D A keď som si všetku zeleninu a vajíčko nakrájala na plátky, pekne som všetky chlebíčky poozdobovala.
Toto je len ukážka, bolo ich samozrejme viac ale spraviť aj klasické chlebíčky zaujímavé nie je žiadna veda.
Birokrati však dokázali prinútiť ma cítiť istú zvýšenú mieru zodpovednosti a snažím sa teda správať dospelejšie, čeliť problémom a nenechávať ich na mamu.
