štvrtok, februára 2

Zlatavé a čarovné (Churros)

Ak ma niečo naša dovolenka v Chorvátsku naučila, je to to, že každý národ skôr či neskôr začal hádzať do rozpáleného oleja čiastočne tekuté cesto a napuchnutý výsledok potom obalovali v cukre alebo polievali džemom.

Každý národ má takpovediac svoju verziu donutov - detaily sú rôzne, výsledky vyzerajú niekedy inak, ale istá metóda a povaha vzniknutého dezertu je rovnaká.




Napríklad toto sú takzvané fritule.

Sledovala som ako ich sáčkom predavačka doslova strihala do oleja a oni postupne hnedli do krásy a boli skvelé a vnútri rovnako nadýchane. Boli skvelé a určite by som vyskúšala recept, keby nebol po chorvátsky =D.

Nie je to akoby som aj ja nezačala experimentovať.

Prišiel deň, kedy som bola unavená z palaciniek, povedala kašľať na to a vyliela do hlbokého ale málo širokého hrnca olej a jednoducho do neho hádzala primerane husté palacinkové cesto. Neverili by ste ale výsledok bol skvelý a veľmi podobný všetkým ostatným dobrotám.


Dnešným dezertom o ktorom chcem hovoriť sú charovné churros zo španielska, myslím. Bol to jeden z tých pečených sladkostí, po akých som pokukovala už dlhšie a tak deň kedy som ich vyskúšala som bola nadšená.

Výsledok bol ale istým spôsobom prekvapenie.

Originálne sú churros samozrejme fritované. Olej je to, čo tieto pochúťky robí tak chutnými a vďaka nemu na ňom drží cukor.


Len sa pozrite ako krásne boli zvnútra!


Lenže našla som aj článok, ako sú pečené churros lepšie (a samozrejme zdravšie).


A k môjmu prekvapeniu to bola aj pravda.


Tentokrát s rozpustenou čokoládou. Tentoraz inak zlaté.


Vlastne ma to neprekvapuje. Churros sú predsa len robené z odpaľovaného cesta.

Ak si správne pamätám recept .... :

Voda s rozpusteným maslom (cukor niektoré recepty dávajú, iné nie) - do toho múka dokiaľ nevsiakne, potom keď vychladne, pomaly mixérom zamiešať vajíčka.

Do oleja dávame cukrárskym vreckom s ružicou a na plech to isté.


Skúšali ste aj vy? Domáce donuty alebo možno dokonca churros?

Máte vlastnú verziu vypráženého, sladkého cestíčka?

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.