V poslednom čase takmer nedokážem vystáť kupované cestoviny - zatiaľ čo tie domáce zbožňujem robiť aj jesť, tím z obchodu sa vyhýbam. Ale zatiaľ čo ich robenie mám už v malíčku, vždy je čo sa učiť okolo ich následného spracovania.
Toto sú moje spôsoby ako si najlepšie vychutnať poctivé, domáce cestoviny.
Ako prvé vám predstavím primitívne cestoviny Carbonara:
Začala som čerstvým hráškom a podľa jedného typu ho spracovala v mažiari.
Omáčku k tomu spravila zmiešaním kyslej smotany (alebo to bol jogurt? =D ) a vajíčka.
Hrášok (aj s nejakou jarnou cibuľkou) som opražila.
Do toho pridala už uvarené cestoviny (tieto boli z obchodu =( )
A po vypnutí plynu som pridala aj smotanu - premiešala všetko a čakala kým sám dôjde.
Na to stačí pridať syr vášho výberu a skvelé jedlo je na stole.
Tieto cestoviny sú z času keď som nemala pri sebe stroj na cestoviny a krájala ich ručne. Uvarené som ich len dala do syru roztopeného v mlieku.
Dôležitou lekciou pre mňa bolo aj uskladnenie - pretože do takýchto špirálok sa cestoviny nemajú dávať. Zlepia sa. Najlepšie je nechať ich každú samostatne vysušiť. Je to náročnejšia metóda ale ak si chcete pripraviť viac aby ste nemuseli robiť vždy čerstvé, sušenie sa oplatí.
Tiež je dôležité si uvedomiť, že pri spracovaní sa od určitého času ráta každá minúta - cestoviny vám zasychajú priamo pred očami a čím sú tenšie, tím rýchlejší musíte byť.
Tieto sú s obyčajnou rajčinovou omáčkou ale aj surovými cuketovými špagetami - je to kombinácia pre tých, ktoré nechcú špagety čisto z cukety ale majú záujem ich skúsiť.
Ďalším skvelým poučením bola moja dvojitá bazalka. Ja mám pre ňu istú slabosť a vtedy som si kúpila bazalkové tofu aj bazalkovú mozarelu.
Spravila som si teda ravioli a plnila ich nielen syrom ale aj tofu. Syr bola asi lepšia voľba, keďže sa krásne rozpustil.
Na to pažítka a olivový olej ...
A rajčina a paprika - keďže boli čerstvé =D.
Tieto boli nečakanou delikatesou a zároveň boli
SLOVENSKÉ
Sú to uvarené cestoviny s bryndzou a mozarelou a priam sa rozplývali na jazyku.
Tieto ravioli ma naučili, že cesto schne, keď ho spracujem príliš skoro - mojím riešením bolo natierať okraje trochou vody.
U nás máme jednu moju obľúbenú polievku - čínsky ladenú, ktorú som vymyslela už dávnejšie. A s domácími cestovinami som z nej spravila ... toto. Málo vody, rovnaká chuť, podobný pocit. Jednoducho úžasné vylepšenie.
