čomu sa nedá vyhnúť
Je veľa vecí, ktoré kazia písanie. Veľa, veľa, VEĽA.
Prostredie, ľudia, povinnosti, lenivosť, strach, rovnako ak ďalších sto vnútorných problémov a ďalších dvesto vonkajších faktorov.
Niekedy je ale nepriateľ písania samotná predstavivosť - samotné písanie.
Pretože nápady neprichádzajú kedy chceme a niekedy najväčším rozptýlením nie je tá motorová píla za oknom a mladší brat škriekajúci z vedľajšej izby ale ďalší príbeh, ktorý si zrazu zmyslí, že chce aby ste ho napísali a vy zrazu nemáte inú možnosť než ho nasledovať.
A je otázka či toto vyrušenie pomôže preklenúť obdobia sucha a bude poslušne čakať kým mu budete venovať náležitú pozornosť alebo vám s úškrnom na tvári postúpa po všetkom odhodlaní a všetkej práci dokiaľ nebude to jediné čo vás bude zaujímať.
So mnou to zatiaľ nevyzerá tak zle.
Vôbec nie.
Koniec koncov, tento konkrétny typ príbehu som obchádzala už dlhšie, je to istá jedna "vec" na Pintereste vo writing-prompts takže som si to len uložila, keď budem mať chuť sa inšpirovať. Až včera večer to prerástlo v konkrétnu scénu, ktorej som nemohla odolať a musela ju napísať.
Nič svetoborného ani veľkého ani prepracovaného.
Večer pred spaním ma ešte napadla jedna veta, ktorú som si musela poznačiť, čo tiež nie je zas tak zlé. A dnes, čo som doplnila detaily, pretože môj mozog na nich stále pracuje aj keby tajne, nemám viac než jednu stranu poznámok.
Chcem to brať veľmi uvoľnene. Ak budem nútená písať, skúsim jednoducho písať dokiaľ budem môcť, žiadny tlak ani stres. Môže to byť krátky príbeh, ktorý nevyrastie nad 30 strán.
Som príliš zaneprázdnená školou aby som im prikladala prílišnú váhu.
Som príliš zaneprázdnená školou aby som im prikladala prílišnú váhu.
TIP
Buď svojím najväčším, najoddanejším fanúšikom - a nielen sebe ale aj svojej knihe, svojmu príbehu, svojim postavám a všetkým ich vzájomným vzťahom.
Hovorí sa, že človek by mal napísať knihu, ktorú si chce sám prečítať.
A je to veľmi dobré pravidlo - spisovateľ vie čo sa mu páči na iných knihách a čo by v nich naopak vidieť chcel. Takže fandite sami sebe a svojim postávam. Píšte knihy, ktoré chcete aby sa objavili na poličkách kníhkupectva. It´s as simple, as complicated, as that.
#UPDATE
Buď svojím najväčším, najoddanejším fanúšikom - a nielen sebe ale aj svojej knihe, svojmu príbehu, svojim postavám a všetkým ich vzájomným vzťahom.
Hovorí sa, že človek by mal napísať knihu, ktorú si chce sám prečítať.
A je to veľmi dobré pravidlo - spisovateľ vie čo sa mu páči na iných knihách a čo by v nich naopak vidieť chcel. Takže fandite sami sebe a svojim postávam. Píšte knihy, ktoré chcete aby sa objavili na poličkách kníhkupectva. It´s as simple, as complicated, as that.
#UPDATE
Taaaaakže. Podarilo sa mi niečo napísať.
3 800 slov za kto vie koľko dní
Nothing to write home about. Aspoň tak mi to príde.
Píšem eseje - potrebujem ich napísať 4 a zatiaľ mám jednu dosť hotovú, druhú dosť vymyslenú a ďalšie dve... cítim potrebu ich čo najskôr napísať, to je asi tak všetko ale nemám ani len nápad o čom písať.
Ten môj nápad? Nový nápad čo na pár hodín vytlačil Kasima? Prešiel ALE zase sa objavil. Takže je to také na striedačku - raz mám chuť napísať celé ságy a raz si hovorím, že možno jedného dňa sa k nim dostanem. Taký je už život spisovateľa.
Je dobrý - zaujímavý. Hovorím to ako nezainteresovaný čitateľ A.k.a niekedy by sme si priali aby niekto jednoducho vzal myšlienku z našej hlavy a tú knihu napísal namiesto aby sme sa s ňou museli drieť my.
Pointa písania - alebo aj vedľajší efekt a jeden z najzákladnejších princípov - že človek akosi napíše knihu, ktorú by si sám chcel prečítať. Ako veľmi sa táto predstava pretaví do skutočnosti a naplní očakávania... to je niekedy trochu iná záležitosť.
P.S: Pinterest ma vidí a stále mi ponúka obrázky nejak zelene na púšti (ktoré ale ja normálnym hľadaním nenachádzam) a aj keď nie sú tak dobré musím si ich zapamätať na nástenku. And it bugs me.
3 800 slov za kto vie koľko dní
Nothing to write home about. Aspoň tak mi to príde.
Píšem eseje - potrebujem ich napísať 4 a zatiaľ mám jednu dosť hotovú, druhú dosť vymyslenú a ďalšie dve... cítim potrebu ich čo najskôr napísať, to je asi tak všetko ale nemám ani len nápad o čom písať.
Ten môj nápad? Nový nápad čo na pár hodín vytlačil Kasima? Prešiel ALE zase sa objavil. Takže je to také na striedačku - raz mám chuť napísať celé ságy a raz si hovorím, že možno jedného dňa sa k nim dostanem. Taký je už život spisovateľa.
Je dobrý - zaujímavý. Hovorím to ako nezainteresovaný čitateľ A.k.a niekedy by sme si priali aby niekto jednoducho vzal myšlienku z našej hlavy a tú knihu napísal namiesto aby sme sa s ňou museli drieť my.
Pointa písania - alebo aj vedľajší efekt a jeden z najzákladnejších princípov - že človek akosi napíše knihu, ktorú by si sám chcel prečítať. Ako veľmi sa táto predstava pretaví do skutočnosti a naplní očakávania... to je niekedy trochu iná záležitosť.
P.S: Pinterest ma vidí a stále mi ponúka obrázky nejak zelene na púšti (ktoré ale ja normálnym hľadaním nenachádzam) a aj keď nie sú tak dobré musím si ich zapamätať na nástenku. And it bugs me.
