Tento článok mal byť napísaný už dávnejšie ale nikdy mi to neprišlo ako téma, o ktorej by som sa dokázala príliš rozpísať. Tak nejem mäso a iný mäso jedia. A čo? Mne to nevadí. Vám to nevadí. Nestretávam sa s ľuďmi, ktorý by mi môj štýl znechucovali alebo podrážali a nestretávam sa s žiadnymi prehnane raw-bio fanatikmi, ktorý viac ako jedlo neznášajú len ľudí, ktorý ho jedia a sami sa stravujú ako v dome kamennej.
Necítila som sa previnilo. Podľa môjho skromného názoru nie som ten typ čo by sa na druhého vrhal len pretože si dá na chleba aj kúsok šunky. Lenže s niečím som sa nebola schopná stotožniť a uvedomila som si, že v skutočnosti nejde o jedlo - o vitariánov a mäsožravocov alebo vegetariánov.
Ide o toleranciu.
A to myslím u všetkých. Ako u vegetariánov, tak u mäsožravcov. Keby sme jednoducho rešpektovali čo ten druhý je, nebolo by potreba hádzať na druhých špinu len pretože jedia niečo iné. Všetci to príliš riešia aj keď nie je čo riešiť a robia z jedla otázku života a smrti. Predstavte si, nebola som vegetariánkou od malička. To vôbec a povedala by som, to samozrejme. Ale keď som ako mäsožravec ohŕňala nos nad huspeninou a pečeným bravčovým kolenom, nikto sa ma nesnažil zhodiť z útesu. Teraz, ako vegetariánka, mi stačí pri rodinnom obede vrhnúť na mäso nepekný pohľad a už sa všetci obraňujú nad mojím "vegetariánskym pohŕdaním". Akože čo?
Som jediná, ktorej príde divné, že sa máme navzájom obhadzovať rajčinami na základe preferencií? Tak niekto nemá rád napríklad hríby a prirodzene, človek úprimný, sa nebude pretvarovať a svoju nechať v rôznej diskrétnosti prejaví. Osobne som ešte nepočula, že by aj takého človeka chcel niekto nálepkovať a hádzať do stereotypov. Veď každý nemá niečo rád. To si teraz založíme všetci vlastnú diétu len pretože nemusím škoricu? Alebo mi nechutí mrkva, tekvica a červená paprika a nazvem sa anti-vegeán, len pretože veci, ktoré jem sú náhodou rovnaký druh jedla? Ako som povedala v komentári na vyššie spomenutý článok: To je ako povedať "ja nemám rada bordó". Super ale nikoho to nezaujíma,
nie je to niečo čo z teba robí nejaké nerozumné monštrum tak ako jedenie
mäsa z teba nerobí zviera a nejedenie mäsa z človeka nerobí svätého.
Otázka mäsa je práve o trošku iná len pretože sa jedná o jedlo, ktoré pred tím dokázateľne žilo, myslelo a bolo či nebolo svojim spôsobom šťastné. Niektorý ľudia nejedia ako na protest proti krutému zaobchádzaniu so zvieratami. Iný sa nestanú vegetariánmi a jednoducho si priplatia za skutočne zdravé, šťastné kura alebo si ich dokonca sami vychovajú.
Ja osobne (áno, teraz poviem aj niečo o sebe) som neprestala jesť mäso keď som si začala uvedomovať aké príšerné to pre tie zvieratá je. Trápilo ma to, to určite, ale ako hlad tretieho sveta, ani s týmto som nemala pocit, že viem niečo spraviť. Nebudem sa tu pretvarovať. Trápilo ma to. Ale nie takto. Ja som už pred tím bola ohľadne mäso vyberavá. Jedla som len niektoré druhy a niektoré časti - ostatné mi pochopiteľne prišli nie-chutné čo je dôvod prečo som ich nejedla. Duh. Kuracia prsia boli väčšinou bezpečná voľba. Nepohrdla som väčšinou hydinových šuniek. Nevadili mi niektoré párky. Jedla som kačicu, keď bola. Teľacie, keď prišlo v peknom podaní. Lenže postupne to zo mňa opadávalo. A jedného dňa som sa posadila k čistému kuraťu a ... jednoducho si nemohla predstaviť dať to do úst. Možno(moje spomienky sú nejasné, takže hovorím aj z môjho dnešného pohľadu) som si začala spájať to na tanieri s tím čo žije tam vonku. Zrazu to nebolo jedlo ale kúsok pred tým živého tvora. Nebolo to ani tak o konzumácií inej, primitívnej bytosti, aj keď neskôr na tom záležalo. Bolo to o tom ako to mäso bolo živé a ako tam prúdila krv. Ako sme aj my z mäsa a kostí a ako nechutné je jesť niekoho pečienku.
Mäso mi prestalo chutiť. A tak som ho prestala jesť.
Čo neznamená, že beriem ľudskej rase právo zabíjať pre jedlo. Nie, už nie sme v dome kedy je to potrebné ale tiež verím, že jesť zvieratá je právo, ktoré môže človek využiť podľa svojho najlepšieho uváženia a svedomia. Nemusíme jesť mäso ale ešte sme neprekonali programy minulosti, nezbavili sa primitívnejších pudov a jedenie mäsa je preto prirodzené, dokonca prírodné. V prírode platí potravinový reťazec a ako predátor je človek na jeho vrchole. Pokiaľ viem, stále sme biologicky všežravci, nie? Aby som sa zahrala na "diablovho" advokáta, načo iné tu zvieratá sú? Ich život je o prežití a až človek žije a tvorí. Každý život je vzácny a (nie ale) ľudia sú na inom ... vývojom stupni? Inom mieste v rebríčku? Môj kocúr je môj maznáčik a máme vzťah a je to až zviera ale nie je to človek. Dúfam, že vám to aspoň trochu dáva zmysel. Len chcem povedať, že zvieratá môžeme zbožňovať aj jesť a nemusíme na ne pozerať ako na niečo menejcenné, skôr niečo iné v zmysle niečo čo nemá naše schopnosti a preto je v celkovom poriadku vecí nižšie? =D
Autorka článku mala v niečom pravdu (aj keď aj tu trochu nesúhlasím). Sú zvieratá, ktoré sme sa rozhodli jesť a konzumáciu tých ostatných považujeme za niečo divné. Každá kultúra si svoje hranice vytýčila inde - niekde v južnej amerike pokiaľ viem majú namiesto zajacov morské prasiatka. Chovajú sa tam vo veľkom a jedia sa tam s rovnakým nadšením a aj tu ide o toleranciu. Každý máme iné hranice ale ide len o to, že každý využívame naše zvieratá inak. Jednoducho bol/je pre nás kôň lepší na ťahanie vecí a na cestovanie čo robí jeho mäso nakoniec nevhodným na konzumáciu. Pes je strážca a spoločník a tak ho tiež nezjeme. Niekto zajace chová a iný ich je. Tak to funguje. A hádzať po niekom sekeru pretože sa nespráva tak ako to človek očakáva? Sami uznáte, že to nie je spôsob ako na to.
Nesnažím sa ľudí presvedčiť aby sa mäsa vzdali. Čo som musela pochopiť už dávno je, že naša kultúra je kultúra mäsožravcov, sme vychovaný v domnienkach, že hlavné jedlo pozostáva z mäsa a prílohy a keď sa niekto snaží zbaviť polovice tejto rovnice, zrazu mu nič nefunguje. Ako spoločnosť začíname preberať niektoré praktiky ale naša podstata sa nemení a ja ako vegetariánka nenarážam na problém urážok ale na problém prispôsobenia sa. Vždy ma dostane keď niekto považuje za normálne pre vegetariána jesť
rybu. Očividne pri rybe sa neráta, že pred tím dýchala a očividne to je
úplne iný spôsob žitia, iný spôsob existencie než v akom sa nachádza
taká koza alebo hus. Nie je ľahké zmeniť svoju stravu keď všetci predpokladajú, že jediné čo jem sú šaláty. Nie je to jednoduché, keď prídem do reštaurácie a jediné čo si môžem dať sú šulance s makom, pretože aj tie cestoviny sú s mäsom, rovnako ako to rizoto a zemiaky. Nemalo by byť príliš iné nemať rada rajčiny ako nemať rada mäso ale pretože mäso je tak hlboko zakorenené v našej strave, človek musí vynaložiť úsilie aby zmenil svoj jedálniček.
V dnešnom svete už sú cesty a spôsoby. Tak ako sú chleby pre celiatikov sú aj syry pre vegánov. Človek sa musí vzdať menej vecí ako v minulosti. A jedlo by nemalo byť len o preferenciách. Jedlo je hlavne zdroj živín a pokiaľ jedlo obsahuje všetko potrebné, pokiaľ na tom jedle človek dokáže v zdraví žiť, očividne mu to čo neje nechýba.
Možno som odbočila trochu od témy ale nebudem sa tu teraz ani zaoberať ako naša spoločnosť vie reagovať na takýto iné diéty. To poznáte asi sami a hoď kameňom, kto si bez viny, nie? Ak sama nepraktizujem riešenie tolerancie, tak pretože som aj ja "len človek". V tomto konflikte záujmov je to aj druhá strana mince: Samozrejme, že sa netolerujeme. Je to v našej povahe. Na základe toho čo máme radi sa môžeme združovať a nachádzať pochopenie. Vrana k vrane sadá. Je príjemné porozprávať sa s človekom, ktorý vyznáva pár podobných hodnôt a vymeniť si názory u tých kde sa nezhodneme. A to nám zase nedáva právo kritizovať bezdôvodne.
Vždy ide o to nájsť tu rovnováhu. Nesnažiť sa vtĺcť svoje názory do iného, presvedčovať niekoho aby jedol mäso alebo nejedol vajíčka. Jesť čo mi chutí a čo mi prospieva. Nenechať názory ostatných riadiť čo jeme a počúvnuť dobrú radu, nechať sa inšpirovať od ostatných. Tolerovať. A keď niekto netoleruje, tolerovať aj jeho a s pochopením a nie s neznášanlivosťou.
Dúfam, že sa vám môj obšírnejší článok na zamyslenie páčil a prinútil vás, veď viete, rozmýšľať, ak už nie vidieť veci z trochu inej stránky =D. Určite mi napíšte svoje námietky a komentáre. Viem, že na túto tému má v dnešnej dobe každý svoj názor a takmer každý je iný a ja som písala len z pohľadu svojej skromnej, vegetariánskej osoby. Takže, čo si myslíte vy?
