utorok, januára 19

Prebásnené

step by step painting instructional:

Ohľadne svojej tvorby mám vždy zmiešané pocity - vždy dva opačné názory a zatiaľ čo jednou z nich býva úžas či uznanie, tým druhým je veľká nesmelosť, pretože umenie je neistý biznis a je ľahké byť nepochopený.

Dnes som prebásnila vlastné básne.


Znie to divne ale boli napísané v angličtine a preklad sa celkom podaril. 

A jednu báseň som z fleku napísala.

Básní som sem už pár dala.




A potom sú tie tie anglické






Práve tie som dnes upravila aj pre ostatných, pre širokú, slovenskú verejnosť, takže ak by vás zaujímalo, tu sú:


tá z fleku:

Protiklady

Ty ležíš
a ja sedím

Ty hovoríš
a ja počúvam.

Ty ješ
a ja hladujem.

Ty žiješ
a ja prežívam.

Ty máš topánky
a ja chodím bosá.

Ty chodíš s očami otvorenými
a ja som narazila, slepá na tvoju stenu.

Ty miluješ 
ale nie mňa.



vysvetlená

Tie topánky

Chodíš po dome
obutý
Kráčaš životom
napoly odídený
Prichádzaš domov
rozmýšľajúc kam najbližšie pôjdeš
Prídeš domov a ja sa divím prečo si vôbec vyzuť tie topánky
keď už si aj tak na odchode
ako vždy
a
ja
budem
zase
sama
ale
tvoje
papuče
tu stále sú
Tak si ich vezmem.
Pretože ty odchádzaš
Ale tie topánky
zostanú
tu
so mnou.



opis

Pekná vražda

Nebesá krvácali.

Videla som ich.

Tá červená, vyliata po nebe - čerstvá korisť neznámeho, nebeského lovca.

Červená, ktorá nebola červenou. Odporovala ružovej. Veky vzdialená od oranžovej. Červená ako červeň. Akoby chcel jej maliar aby pôsobila ... nevinne. 

Sledovala som oblohu vykrvácať po celom nebi. 

Nikto nebol schopný zastaviť tak nádhernú smrť.

Všetci to očakávali.
Ako inak.

Všetky znaky tam boli.

Žltá, padajúca slabosťou na kolená.

Trochu oranžovej, ktorá sa zrazu začervenala od všetkej tej pozornosti.

A potom a len potom - červená.

Sladká a ľahká. Ako balerína s úsmevom Mony Lízy.

A pomaly ťahajúc za povrázky ... slnko.

Oslepujúca guľa, ďaleko od pozemských vecí, hltajúc všetku farbu - do dna - ako flašku whiskey, dokiaľ nezostali nič len oblaky namočené v tme.

Bolo to najkrajšie krvipreliatie aké som kedy videla.

Žiadna vinna, žiadny život zmarený, len ďalší deň zostupujúci ku svojej skaze.

Západ slnka.

Ako krásny spôsob pre deň ako zomrieť.



---

Som jediná, ktorej prídu mierne depresívne a melancholické =D?

Každopádne mi prídu dosť dobré aby som ich sem zverejnila.

Čo si myslíte vy? Niekomu sedia do štýlu?

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.