piatok, mája 15

Osobne plus nesnaha o nevysvetlenie



Možno neviem, čo budem v živote robiť, no viem, čomu sa pravdepodobne budem venovať a práve podľa toho som si pred mesiacmi vyberala vysokú. Po pár debatách sme sa dohodli a už to šlo, Brno - Masarykova a filozofická. Potom prišlo to uvedomenie, čo sú TSP ...

Kto nepozná, NEVIE o čom hovorím.

Takže si predstavte moje prekvapenie a hlavne

RADOSŤ

keď som s malým srdiečkom otvorila svoju e-prihlášku a našla úžasný/dokonalý/viac než dostačujúci/ohromujúci

percentil 87,3!!!

čo je, vzhľadom na všetko, absolútne úžasný výsledok a som nadšená a stále tomu nemôžem uveriť. Normálne na blog nedávam takto osobné veci no keď to má pre mňa istú dôležitosť, rada sa v hrubých detailoch podelím.


K tomu neospravedlňovaniu ...

nemám falošný pocit, že mám veľa odberateľov alebo niekto netrpezlivo čaká kým vyvesím nový článok no aj tak niekedy cítim nutkanie vysvetľovať svoju neprítomnosť, aj keď si ju väčšina ani nevšimne, nieto ešte aby im vadila. Nejdem sa ospravedlňovať. Pretože nie je za čo a to nemyslím urážlivo ani obranne. Jednoducho tak to chodí. Raz sú články často, raz menej a nemyslím si, že blog špeciálne zanedbávam.

Rada by som vám však v rámci neospravedlnenia popísala proces u kulinárskych článkov a vy ste tak mohli pochopiť, kde to niekedy viazne ;).

Základom je asi jedlo a to také spomenutia hodné (čo je značná časť =D) ale nie vždy sa podarí.

Prvým krokom je vždy fotka, buď na foťák alebo teraz aj na mobil. Tá je okamžite.

Čo nie je okamžite je moment kedy tieto fotky aj dám na počítač

a ďalšia etapa (teraz sme časovo na 3-6 dni, záleží od môjho harmonogramu =D) je samotné triedenie fotiek, kedy vyberiem tie použiteľné.

Piata etapa kde sa to môže zaseknúť je úprava fotiek, niekedy samostatná, niekedy sa spája s

písaním samotného článku, ktorý tiež sa mi nemusí chcieť zvládnuť za deň.

Konečná fáza kontroly sa niekedy rovná len prebehnutiu ale niekedy sa koná a niekedy si článok aj odkladám.

Ak vidíte, proces to je niekoľko krokový a vezmite do úvahy, že každý z nich sa môže buď pokaziť alebo veľmi oddialiť, už je vám asi jasnejšie prečo mám práve 2 recepty + dva tipy ešte od (pred)minulého týždňa a niečo aj na mobile určite ale stále ste o tom nepočuli. Vyznievam dosť lenivo =D keďže by sa to dalo zvládnuť všetko v jednom dni no takto to funguje.

Navyše som objavila zázračnú vecičku instagram a s novým mobilom a wifi pri kuchyni dávam jedlá na instagram hneď. Síce bez receptu no upravené a pekné takže čeknite instagram (link napravo pod profilom) ak máte záujem aktuálne fotky.


To by bolo asi všetko.
Už len jasne zdôrazním, že mi zostáva 10 dní do ústnej maturity - nečítam, len sa nečinne flákam okolo a po sociálnych sieťach a vyhýbam sa učeniu a zároveň sa pritom snažím sa do učenia dokopať.

Takže blog? Sorry ale teraz sa snažím študovať a asi sa budem vyhýbať internetu.

Dúfam ...

Asi ...

Teda pá! =)

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.