štvrtok, decembra 18

To (kill) save a Mockingbird


Mini-Príbehy založená na mojich skutočných udalostiach.






Viete, mám kocúra čo niekedy vyžaduje prižmúrenie môjho vegetariánskeho očka. Už priniesol na prah myšku aj vtáčika. Dva či jedného sa mi aj podarilo zachrániť. Dolsova som mu ich vybrala z papule. Neviem ako dlho žili. Viem vša, že u nás nezomreli. Ale dva razy sa stali a dva vtáčiky nie od Luckyho sa zranili.

Na túto sýkorečku sa viaže poetická udalosť.

Seting the scene ...

Sedím na posteli, zababušená v prikrývkach, v pohodlí čítam 3. diel dcéry dymu a kostí. Kto pozná o čom je, vie ako osudovo ladené môžu vyznieť nasledovné udalosti. Pre ostatných - v tej knihe sú okrídlené bytosti a pierka tam hrajú svoju rolu.

Tak ja si takto čítam a zrazu počujem buchnutie. Vzhliadnem, len letmo a vrátim sa k čítaniu. je to akosi očividné, nemyslíte? Mne to bolo. Viete, niekedy mám také pocity, možno intuícia, možno aj trochu bezbrehej logiky. Lebo aj v tom krátkom pohľade moje oči našli hneď okno. A správne predopkladáte, že nakoniec som predsa len vstala. 

Sýkorku som videla už z okna, nebol to ani tak záujem, bola som podivne odhodlaná. Vzala som ju do ruky a preniesla na noviny. Priniesla domov, dala na uterák, pri ňu dala semiačka a dokonca jej potom na zobáčik kvapkala vodu.

No čo, človek chce mať falošný pocit, že niečo urobil. pravdou však je, ten minulý vtáčik od Luckyho proste dýchal, ležal, nič nerobil až vzlietol. Dávala som jej čas sa spamätať. V dome bola mnou chránená pred mačkami a dúfala som, že teplo pomôže. Mala však poranenú nôžku ...

Nakoniec ale vzlietla. A narazila na okno. Asi by som ho mala mať špinavšie =D. Ale tak po márnzch pokusoch mi pristála na ruke.



To bol asi ten magický moment. Ke´d mi sedela na ruke, keď som otvorila okno no namiesto vyletenia počkala kým brat prinesia foťák a kým sa s ňou odfotím na pamiatku. Kukala na mňa, doslova vyčkávala, sloboda rovno pred zobákom ...


Tento krásavec ani neviem ako k nám zavítal. 

Viem len, že sme nevedeli čo robiť a že tiež nakoniec asi bez našej pomoci nakoniec odlietol.


Príbehy končia aj keď život pokračuje ďalej. Dúfam, že sa vám článok páčil a možno mi napíšete aj svoje zážitky podobného rázu.



Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.