pondelok, decembra 8

Divnosti a jednoduchosti týždňa/ov v jediteľnom zmysle

A už klasický One night stand - 5 jedál čo mi ani vám za jeden článok asi nestoja no preda spolu tvoria výraznú vlnu inšpirácie:



obed v štýle" buď som kúzelníčka alebo šialenec"


poháre, naposledy spomínané v 3 (4) chodovom obede, stále šik a stále nudné vo svojej neoriginalite


pečená zelenina - lebo keď je vegetariánka hladná a už dlho nezjedla nič len zo zeleniny, ide do obchodu a čo nakúi upečie v rúre - skrátene mám svoje predstavy a tie sa vždy snažím márne splniť


klišé nad ktorými až moja myška prevracá guličkou: rýchle, zdravé, multi-obsahové raňajky obed, pre zníženie smogu i procrastinácií rajčín, hľa dole el vysvetlenie


mi lievancos a lá americano


A teraz (ne)jdeme pekne po poradí.

Vždy som slintala po tých reklamových amerických palancinkách no zatiaľ mám len toto. Toto ktoré som odfotila palacinku po palacinke, neviem načo.

Proste spravíte palacinku alebo lievance a dáte to veľkosti strednej (veď palacinková polícia vás nezatkne) a potreiete to čím chcete. Ja som dala aj med aj džem aj granko na vrch aj šľahačku a ovocie.


Zhurta no čo už.

Na toto jedlo, ak dovolíte, sa viaže príbeh. Kratučký, vážne. napriek spisovateľským tendenciám som poväčšinou skúpa rozprávačka. Prišla som domov a už aj moja falošne skromná "vytvorím niečo aj z ničoho" uvädala ako kaktus na sibíri. Hej, mali sme niečo. Zbytky. Kúsky. Jednou nohou aj rukou v koši pretože sa väčšinou nedajú spotrebovať. nemali sme pečivo. Zemiaky boli nadlho. Ani cestoviny kto vie prečo nevyhrali. Ale mala som v skrini múku a v hlave šialený nápad.

Zmiešala som múku s vodou chcela som vytvoriť cestíčko do ktorého vhodím tofu a zrazu to samozrejme vyzeralo ako cesto na pizzu. A tak poďme placka a po´dme s tým na panvicu, veď prinajhoršom budem hladná.

Zeleninu si pomaly na panvici spracovávam s korením a po očku kukám čo sa deje pod pokrývkou s tou plackou. Nebola som si istá, či sa mi podarí nechtiac spraviť nekvasenú chlebovú placku. Nádej umiera posledná a s veľkým hukotom - veď to poznáte. Ešte som si sušila moje krásne tofu, že aj samé je deliciózne a skriňa sladkostí predsa nevyschla do neznáma. Tak vezmem teda tú pôvodne zvyškovú papriku, rajčinu s novou plechovkou fazuľe (strukoviny by mali obsahovať železo a ja som chudokrvná) a vyklopím to na elegantnú hromádku. nakrájam tofu na premyslené plátky a opatrne, drepmi, plazením a skákaním dojdem k placke. Kuká jaksi obyčajne. Dvihnem pokrievku, vezmem nožík a nemilosrdne režem. Uznanlivo zdvihnem obočie - zdá sa upečená. Dám na tanier a po fotení a stylovaní zo syrom usadnem. Domyselne a nenáhlivo naberiem zeleninu, pridám tofu a odvážne zahryznem do placky.

Čuduj sa zverstvo a hlavne rastlinstvo

mne to chutilo

a ako!

Nečakala som no tá zelenina bola vláčna a korenistá, tofu jemné no predsa nie bez chuti a ten chlebík to všetko tak obaloval, ako ke´d máte prachsprosté cestoviny ktoré v´daka omáčke chutia ako nebíčko.



Príbeh k tomuto je v popise hore. Pôvodne špízy sa stali takýmito kôpkami.

Každopádne tu máme koliečka zeleniny (paprika, balkažán, rajčina, cuketa, cibuľa).


Olej (najlepšie olivový) len zo soľou a bazalkou ale dá sa použiť akékoľvek korenie.


Namočíme savé baklažány. 


Kľudne to tam len pohádžte a polejte tým olejom s korením.


Dip bol pôvodne len olivy, cesnak a korenie(+soľ) v smotane.


Ale mali sme uhorku. Tzaziki poznáte.


No a tento hybrit sa polial na výslednú produkt. Dole sú mimochodom koliečka rožku.




Táto krásavica je chronologicky najskromnejšia (8.12). Plány nie sú dôležité. Vznikol uvarený a následne pomliaganý karfiol

(čo je to za chorobu ke´d ti vám viem toľko odborných slov a na blbé slovo karfiól som sa ja vegetariánka musela pýtať 7-ročného brata?)

karfiol sa zmiešal (nie sám) s vajíčkom a vznikli roztomilučké placočky

K tej oblohe sa asi vyjadrovať nemusím. Podceňovanie čitateľa je takmer urážka a moji čitatelia na comprehendáciu potrebujú inteligenciu. Možno tá kôpka v strede - to je môj obôúbený nivák, rastie všade ale tento konkrétny som otrhla s coop.





puding (olé za 3 minúty za studena)

- čokoládový

- vanilkový s vanilkovým cukrom obsahujúcim pravú vanilku

piškóty (ale tie sme si aj tak navyše pridávali - nečo křupat musí, ne?)

smotana s trstinovým cukrom

ovocie (banán, broskyňa, ananás - niečo mäkké)

a na vrch pre fajnofky ako ja parížska smotana



Ok, ok, toto už je koniec. Sorry za grammar ale mám extra chuť ju dnes poštekliť.

Peace, guys and enjoy.

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.