sobota, novembra 22

John Green - Papierové mestá


Každý deň sa vezieme papierovými autami do papierovej práce, vytvárajúc papierovú budúcnosť pre papierové deti z Papierových miest. Staviame základy svojich životov na pieskovom brehu, nevidiac vlnu ktorá nás v ďalšej sekunde zavalí. Vytvárame zrkadlá a márne utierame svoje sklá, nevidiac si na špičku nosa, vraviac si že dovidíme až na koniec vesmíru.






Úvod - Pred čítaním

Sú veci nad ktorými dlho nepremýšľate, lebo to jednoducho nie je potrebné. Som hladný, najem sa, prepadám, učím sa a keď vyjde kniha od Greena, pochopiteľne si ju hneď kúpim. A to platí aj u mňa, vášnivca so stovkami kníh na konte, čo väčšinou číta na svojom tablete stiahnuté knihy.

Viete, tohto Johna (jeho oficiálna stránka) Greena (goodreads) pozná veľa ľudí. Pre nás literárnikov je to pojem a aj pre laikov čo radšej idú do kina jeho meno niečo znamená. Viď jeden z dôvodov prečo som si ho kúpila. Veľa fanúšikov vytvára na vydavateľstvo tlak - preklad musí byť kvalitný a obálka pekná takže netreba čítať v aj + pribudne mi kráska do zbierky.


Že či mi napadlo, že sa mi to nebude páčiť? Ale choďte! A či mi napadlo či sa dokážem sústrediť aj keď z nej robím profi recenziu? 

Ale no tak, je to predsa Green ...



Jadro

(Nebudem vám sem dávať anotáciu - tú si môžete prečítať všade alebo aj tu.)

Je pre mňa ťažké presne vystihnúť, prečo je Green také eso? Je to jeho štýl písania? Alebo má tak super postavy? Možno to má na svedomí dej. Úprimne, asi je to od každého troška no od ničoho poriadne. 

Pri jeho knihách sa totiž nedá nudiť. (Česť výnimkám čo tento žáner nemajú radi). Ako pri ceste autom sú tu kopce aj rovinky, stromy aj lúky no každá molekula toho prostredia vás opantá.

Realita v ktorej táto kniha žije je našej veľmi podobná no vnímame ju jeho očami. Greenovimi unikátnymi očami pesimistického rojka. Hrá sa slovíčkami ako mačka s myšou, kuje ich do dokonalosti a s nimi vytvára svoj alternatívny vesmír.

Príbeh má dve roviny a tak sa dá aj čítať. Na jednu stranu je tu Quentin, jeho priatelia a jeho život. Na druhú stranu sa filozoficky zaoberá životom a ľuďmi. Sú to, povedala by som, kozmické zákony v rúške príbehu a je len na vás ako hlboko chcete zájsť.

K postavám ... Tu akosi nastáva ten problém a dovolím si porovnávať ale nebojte sa, len s jeho ďalšími dielami. V Na vinesú hviezdy bolo ľahké obľúbiť si vlastne každú postavu, dokonca ich obdivovať za odvahu s akou žijú. V Kam zmizla Aljaška máte chalana čo nevie čo zo životom a záhadnú Aljašku čo sa zdá super no je to istým spôsobom len obyčajná troska. V týchto momentoch keď si uvedomíte, že jednáte s anti-hrdinom, hlavnou postavou čo nerobí nič moc hrdinské sa niečo vo vás láme a búri. Nechcete aby boli tak prostý, tak zúfali ... tak reálny. Vtedy si uvedomíte, že taký je život. Nemôžu byť dokonalý. Sú divný, život je divný a je len na vás či to zbalíte alebo hrdo kráčate ďalej.
Áno, Johnovu knihu by som prirovnala k umeniu. Každý si z neho zoberie niečo iné.

Margo bola skutočne super Aljaška. Asi len viac filozofická a menej prechlastaná ale rovnako divá a divná. Quentin nebol naopak žiadny Miles. Jeho nudnosť, spokojnosť a skutočné prijatie života bola asi jeho najsilnejšou stránkou. Napríklad jeho vzťah ku škole – na jednu stranu nechce vymeškať ani deň, na druhú stranu na hodinách len zazerá na hodiny kedy konečne zazvoní.

Jednu líniu zaujímavosti predstavovala Margo a jej záhady. Aby som nespoilerovala, príbehom sa tiahne takmer detektívna línia, kompletne s hľadaním indícií a vyšetrovaním.

Práve pre túto kvalitu, neochotu odtrhnúť sa od príbehu pretože aj keď niekedy nemá strmý spád, každá strana je úžasná, chcete vedieť ako to pokračuje a skončí ale ľutujete svoj postup, ľutujete koľko málo času vám zostáva dokonca lebo vy chcete viac.

Poznámka pod čiarou – páčila sa mi jeho učiteľka literatúry, dvoj/trojstranová postava.

Kniha sa celkovo delí na časti. Prvá je najkratšia a hovorí trochu o Quentinovom alias Kvéčkovom detstve, taký úvod do deja. Zbytok je delení tématicky. A načo vám toto hovorím?

Tesne pred treťou časťou pomyselne všetko padá. J.G to zobral pevne do rúk, všetko naberá obrátky, od akcie vám praskajú nervy a vy sa smejete (mňa boleli kútiky úst) a neviete odlepiť ruky od knihy. Je to jazda a potom, po tomto šialenom príde koniec.



Záver – konečné zhrnutia

Aj keď máte celú knihu pocit že život je vlastne falošný a bez zmyslu, úplne na konci žijete každým nádychom, každou milisekundou a máte chuť sa robiť bláznivé veci lebo život nie je dokonalý ale je tu a teraz, je náš a je len na nás ako si ho zariadime a treba ho hltať hlbokými dúškami.


Nemyslíte na to ako kniha skončila. Ako ukončil príbeh. Nezáleží vám (až tak) na tom kto čo získal, kto sa zmenil ... Ste plný, spokojný ako po dobrom jedle a ako po dobrej knihe ju máte chuť odporučiť všetkým známym.
Príde pocit. Možno príde prázdno, možno smútok, možno túženie za niečím lepším, možno aj lepšie pochopenie sveta okolo nás .... Možno príde pocit, že svet sa zmenil alebo aj uvedomiť - on je vlastne rovnaký. Len vaše vnímanie je fundamentálne zmixované, realita dáva o trochu viac ne-zmysel. Green, jeho dielo a posolstvá vás ale neopustia. Zostanú. Až dokým .... až dokým nebudú vaše, až dokým sa nimi nestanete.

 ...

1 číča za filozofiu
1 za štýl
1 za postavy
1 za všetky tie pocity
 a
1 za pravdivosť


Odporúčam

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.