The chick is crazy.
Aj toto je jedna z myšlienok ktorá mi napadá pri opise tejto knihy. A bohužiaľ, nie som si istá či myslím hlavnú postavu - Amandu alebo, sorry, autorku.
Aby sme si to ujasnili - brada ma od tých emócií nechcela prestať bolieť. Alison VIE ako vtiahnuť do deja. Napriek tomu knihu neznášam. Ale znamená to že ju neodporúčam?
Tak aby sme to vzali chronologicky, keď už mám pred sebou ten mračiaci sa zošit z dejáku. PP som videla zrecenzovaný a keďže autorkau-blogerka Judit rešpektujem (jej recenzia - odporúčam prečítať), povedala som si "A prečo nie?" a tak som si ju stiahla.
A dlho predlho o ňu ani nezakopla.
Prospekt cravling-perfectness mi bol blízky pretože sama sa bývam perfekcionistkou. BOl, pretože toto bolo iné. Všetko totiž bolo perfektné, okrem nej a tento fakt sebapodceňovania vám bude otrepávaný o hlavy dokiaľ nedostanete conclusion. A potom sa ešte cíťte dobre!
Po tento bod by sme to mali - tingling, gigling, swooning a všetky ostatné endorfíny. No a potom zrazu neviem čo si myslieť. Žeby autorka šla za nejakou totálnou amatérskou spisovateľkou a požiadala ju o jej manipulátorské rady? Alebo sa rovno dali dokopy a napísali to spolu?
Pretože zatiaľ čo Tweetina zmätenosť zmenami bola na začiatku chutná (SúCITILA SOM S ňOU!!!) tak od toho pivot pointu bola vlastne nechutná.
Len si to predstavte - máte túto dokonalú dvojicu s chlapom za ktorým slintáte dokonca aj keď práve váš učiteľ vykladá o politických vzťahoch v ČSFR, ktorý navyše put Mandy nad všetko ostatné, dá jej prvé všetko - ešte si aj vymyslí zámienku na to ako s ňou stráviť prvé rande na ktorej jej dá SVOJU!! PRVÚ!!! PUSU!!! akože mind-blowing romantika.
A potom CRAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAHCHCH. Je tu poľutovania hodná, žiarlivá, majetnícka, neférová, knučiaca, revúca troska a do Noahovo telo začína pri istých príležitostiach änemôže ho predsa skaziť úplne) nahrádzať totálna š.l.a.p.k.a!!!!!!!
Túto časť ani nebudem komentovať hlbšie - proste každý urobil chybu a ja som preskakovala pretože celý ten ich cyklus hádka-udobrenie-pocityvariacesavnútri bol tak príšerne ÚTRAPNÝ!!!!!!!! a bolo ťažké po všetkom tom humbuku o tom ako si dajú všetky svoje prvenstvá, mávnuť rukou na to keď na seba navzájom kašlali.
A NOAH (sranda že prehodením to je vlastne noha ale Noah znie o toľko coolovejšie) MAL BYŤ PERFEKTNÝ čo u mňa znamená že mal totálne čakať a všetko zvládať trpezlivo, SÁM podotkýnam, a keď aj vybuchne tak sa opije alebo zájde príliš ďaleko alebo niekoho zbije - to čo urobil som neznášala vôbec dobre a pritom Tweet revala a hneď na to hovorila ako ja stále perfektný a odpustenie bola samozrejmosť.
No a pak prišla ďalšia rana ktorá všetko mala zlepšiť a úprimne - bolo to ako keď sa kamoši snažia kamošiť po randení. V mojej hlave tretia časť bola zmesou oboch - bola som nadšená a potom som chcela otrieskať niečo o trebárs zem alebo ... kôpku peria. Boli tu frustrujúce chvíľky, zmätok, drooling, láska, kričanie na postavy ... domyslite si. Tento zlom bol navyše dosť vážna vec a navádzalo ma to myslieť si že, ok tak to pohnojili ale život môže byť taký, lenže autorka celú tú vážnu vec vzala veľmi laicky a množstvo scén tak stále zostávalo vydieračských a manupulatívne emotívnych.
Keďže by som rada toto vyliatie ocitov rada nazvala recenziou, skúsme prejsť na trošku objektivity. Kniha bol zaujímavá, dokázala čiitateľa pripútať (aspoň na začiatku tým dobrým spôsobom), bolo tam veľa vtipných vecí a časť kde je Mandy stále dieťaťom pôsobí veľmi nevinných, zlatučkým dojmom a scény teenagerské až miernučko ohviezdičkované boli spracovane realiticky (teda až na tie Noahove kecy).
Ale ten stred a tie časti v konci nevymažem, obaja hlavný hrdinovia bývali k nezneseniu čo dosť zaváži keďže oni boli dosť podstatný - akože ESENCIÁLNY. Vlastne tie chvíľky kedy sa zaoberali inými postavami vyzneli divne.
Keď už hovoríme o iných postavách - rodina Štebotania bola síce vykreslená dosť subjektívne, nedokázala som ich úplne neviniť z tých bláznovských stavov sebakritiky. Iné fajn kamošky dôležité neboli alebo prestali byť a z Lucy sme nedostali poriadny kúsok. Jediný je ten chalan na D ktorého meno síce neviem ale na stupienku víťazov je tesnulinko za Noahom - čisto z hľadiska charizmi.
Tento odstavec môže byť mierny spoiler ale jedná sa tu o Happy/Taragical ending takže kto chce vedieť, pokračujte. Pár krát, čo pár, dosť krát som zapochybovala, autorka predsa vytiahla riadne atómovky z bočného vrecka ale nakoniec sa mi páčila ako to skončilo.
Ďalej poďme rozobrať Amandinu neistotu. Ona sa cítila že Emily jej každý predhadzuje na oči - podľa mňa to však prežívala až príliš a zveličovala. Áno, je blbé keď je vaša sestra populárna a šikovná ale to ako sa tým vyrovanala bolo príšerné a ešte horšie bolo že o tom vedela.
A revala som. Teda chcela som revať ale na koniec len tiekli slzy a to dosť podstatnú časť konca - celé to bolo až príliš napínavé.
Ok, no, to by bolo tak všetko. priznávam že som trochu dramatizovala ale inak sú to jednoducho moje pocity takže zvážte ako moc by sme sa mohli zhodnúť v názore a sami sa rozhodnite - rady sú drahé a tu nie som v práve ich rozdávať.
Love is patient; love is kind.
Love doesn't boast or brag.There's no arrogance in love;it's never rude, crude, or indecent-it's not self absorbed.Love isn't easily upset.Love doesn't tally wrongs.Love trusts, hopes, and endures no matter what.Love will never become obsolete.
